Kniha prísloví   –   Prís 22,17 – 24,22

Výroky mudrcov

Prvý dodatok

1717-21

Nakloň svoj sluch a moje slová čuj
a obráť svoju myseľ k tomu, čo ja viem.

18

Lebo bude krásne, ak ich vo svojom vnútri zachováš,
keď na perách ti budú pohotové napospol.

19

Aby si v Pána skladal dôveru,
o jeho cestách ťa dnes poúčam.

20

Či som ti nenapísal zas a zas
vo (forme rozmanitých) rád a náhľad(ov),

21

(aby som) ťa oboznámil (s) pravdou, (s) pravdivými výrokmi,
aby si správne odpovedal tým, čo sa ťa spytujú?

22

Nezdieraj chudobného preto, že je chudobný,
a negniav v bráne bedára,

23

lebo Pán prevezme ich pravotu
a oberie ich oberačov o život.

24

Nepobrataj sa s hnevným človekom
a s prchkým chlapom neobcuj,

25

aby si tiež nenavykol jeho chodníčkom
a nenastrojil svojej duši sieť.

26

Nepatri k tým, čo tlieskajú (ihneď do dlaní na znak) záruky,
k tým, čo sa zaručujú za dlhy.

27

Ak nebudeš mať z čoho zaplatiť,
vezmú tvoje lôžko spod teba.

28

Nehýb medzu prastarú,
(tú), ktorú ustálili tvoji otcovia.

29

(Ak) vidíš chlapa, (ktorý je) rúči vo svojej robote,
(nuž, vedz, že) bude slúžiť u kráľov,
nebude slúžiť u bezvýznamných ľudí.

1

Keď si sadneš s pánom jesť,
dobre si všímaj (toho), kto je pred tebou.

223,2 n.

A nôž si prilož na hrdlo,
ak ovládať chceš svoju chuť.

3

Nežiadaj si jeho lahôdok,
bo je to pokrm oklamný.

4

Nenamáhaj sa zbohatnúť
(a) zdržuj svoju vynaliezavosť.

55

(Len čo) si mihol okom (na bohatstvo), už ho niet.
Lebo je isté, že si spraví perute a odletí jak orol k nebesám.

66-8

Nejedávaj chlieb u závistlivého (človeka)
a nežiadaj si jeho lahôdok!

7

Lebo ako zmýšľa v duši,
taký je.
„Jedz a pi!“, vraví ti,
ale jeho srdce ti nežičí.

8

Vydáviš sústo, čo si prehltol,
a budeš mrhať svoje pekné slová (podaromnici).

9

Nehovor bláznovi (nič) do ucha,
lebo (len) opovrhne rozumnosťou tvojich slov.

10

Nevnikaj za medzu prastarú
a neskracuj pole sirotám!

11

Lebo ich zástanca je mocný,
on bude viesť proti tebe ich pravotu.

12

Vovádzaj svoje srdce do učenia
a (napni) svoje uši k slovám rozumným.

13

Neukracuj chlapca na treste,
bo nezomrie, keď ho vyšľaháš korbáčom.

14

Ty ho vyšľaháš korbáčom
a (tým) zachraňuješ jeho dušu pred peklom.

1515-16

Ak bude múdre tvoje srdce, syn môj,
radovať sa bude moje srdce tiež

16

a moje vnútro bude plesať,
keď budú tvoje pery správne (veci) hovoriť.

17

Nech neroznecuje sa tvoje srdce kvôli hriešnikom,
no (tým viac) v bázni pred Pánom každý deň,

18

lebo (ti) kynie budúcnosť
a tvoja nádej nazmar nevyjde.

19

Počúvaj, syn môj, aby si bol skúsený,
a rovnou cestou svoje srdce veď!

20

Nepatri (k tým, čo) spíjajú sa vínom (nadmieru),
(ani k tým, ktorí) nevedia sa najesť mäsa dosýta.

21

Bo schudobnie pijan i ten, čo sa objedá,
a ospanlivosť odieva do handier.

2222-25

Poslúchaj svojho otca, ktorý je ti rodičom,
a nepohŕdaj svojou matkou na jej staré dni!

23

Získavaj pravdu a nepredávaj (ju),
múdrosť, náuku a rozumnosť!

24

Radosťou plesá otec spravodlivého,
a rodič (syna) múdreho sa kochá v ňom.

25

Nech kochajú sa (v tebe) tvoj otec a tvoja mať
a nech sa teší tvoja rodička!

26

Daj mi, syn môj, svoje srdce
a bár by tvoje oči nachádzali v mojich cestách záľubu!

27

Bo jamou hlbokou je smilnica
a úzkou studnicou je cudzoložnica.

28

Aj ona striehne ako zákerník
a rozmnožuje medzi ľuďmi tých, čo robia neverne.

29

Kto bedáka? Kto (vraví): „Jaj!“?
Ktože sa vadí? Kto sa sťažuje?
Kto bez príčiny rany (tŕži)?
Ktože má oči zmútené?

30

Tí, čo sa (dlho) bavia pri víne,
čo chodia vychutnávať víno miešané.

3131

Nepozeraj ty na víno, jak skvie sa nachovo,
ako sa blýska v pohári!
Kĺže sa (dolu hrdlom) lahodne,

32

lež naposledok štipne ako had
a kúsne ako zmija.

33

Oči ti budú vidieť veci čudesné
a tvoje srdce bude myslieť na pochabosti.

34

Budeš sťa (ten, čo) na šírave mora spí,
ako námorník, čo spí v koši na sťažni.

35

„Nabili ma, (a) nebolelo ma,
natĺkli ma, (a) nič som necítil.
Kedy sa zobudím? Pôjdem ho hľadať zas.“

1

Nezáviď ľuďom zlým
a nežiadaj si s nimi obcovať!

2

Lebo ich srdce myslí na zbojstvo,
ich pery vyslovujú trápenie.

3

Múdrosťou buduje sa dom
a rozumnosťou býva upevňovaný.

4

Vedomosťou sa naplňujú komory
všakovým hodnotným a krásnym imaním.

5

Múdry chlap (je viac ako) moc
a umný človek (viac než) sila mohutná.

6

Bo (takto) po rozumných úvahách sa pustíš do vojny
a úspech (je tam, kde je) veľa poradcov.

724,7

Múdrosť je privysoká truľovi,
(a preto) v bráne neotvorí svojich úst.

8

Ten, kto sa zaoberá zlými zámermi,
bude sa volať intrigán.

9

Hriech chodí pochábľovi po mysli,
nuž oškliví sa ľuďom posmievač.

10

Ak si chabý (teraz, keď sa dobre máš),
(bude) slabá tvoja sila v čase súženia.

1111

Zachraňuj na smrť vedených
a vyslobodzuj tých, čo vedú na popravisko!

12

Keby si povedal: „Nuž ja som o tom nevedel“ –
či ten, čo váži srdcia, neporozumie?
Veď strážca tvojej duše vie,
odplatí človekovi podľa jeho činov.

13

Jedz, syn môj, med, lebo je dobrý,
a medu samotok je sladký tvojmu podnebiu.

1414

Tak, vedz, (je) múdrosť tvojej duši.
Ak si (ju) našiel, máš budúcnosť
a tvoja nádej nazmar nevyjde.

15

Nestroj úklady, bohaprázdny (človek), príbytku spravodlivého,
nepustoš miesto, (kde sa kladie) na odpočinok.

16

Lebo spravodlivý vstane, hoc by padol sedem (ráz),
zločinci však pohrúžia sa v nešťastí.

17

Neteš sa, keď padne tvoj nepriateľ
a keď sa potkne, nech ti srdce neplesá,

18

aby (to) vari nepobadal Pán
a (nevyvolalo to) v jeho očiach neľúbosť,
aby neodvrátil od neho svoj hnev.

19

Nesrď sa na tých, ktorí pášu zlo,
nerozhorčuj sa na zločincov!

2020

Bo nemá budúcnosti zlý
(a) zhasne kahan bohaprázdnych (ľudí).

21

Boj sa Pána, syn môj, aj vladára
(a) daj si pokoj s buričmi,

22

lebo náhle zdvihne sa ich záhuba;
a ktovie, (kedy vzíde) skaza od oboch?