Pijavica má dvoje dcér
(a ony hovoria): „Daj! Daj!“
Tri (veci) sú, čo nedajú sa nasýtiť,
a štyri, (ktoré nikdy) nepovedia: „Dosť!“

Podsvetie a lono ženy bezdetnej,
zem, čo sa (nikdy) nenapije vody nadostač,
a oheň, ktorý (nikdy) nehovorí: „Dosť!“

Oko, ktoré robí (z) otca posmešky,
alebo zhŕda poslušnosťou voči materi,
vyďobú na potoku havrany
a zožerú ho supie mláďatá.

Tri (veci) sú mi podivné
a štyri nepochopiteľné (vonkoncom):

Púť orla na nebeskej (oblohe),
púť hada na skale,
púť lode morskou šíravou
a (napokon) púť muža k mladici.

Taká je aj cesta cudzoložnej ženy:
Naje sa, a (potom) si poutiera ústa
a povie: „Neurobila som nič zlé.“

Pre troje (vecí) chvie sa zem
a štvoro nemôže zniesť (nijako):

Pre raba, keď sa stane vladárom,
pre chmuľa, keď má chleba dosýta,

pre neľúbenú (ženu), keď sa vydáva,
a pre slúžku, čo zapudzuje svoju gazdinú.

(Je) štvoro drobných (tvorov) na zemi,
a (pritom) sú múdre náramne:

Mravce sú malý národ,
a predsa sa v lete zásobujú potravou.

Hvizdáky nie sú dáke mocné pokolenie,
a (jednako) si zakladajú svoje sídla na skale.

Kobylky kráľa nemajú,
a (predsa) všetky tiahnu rojom usporiadaným.

Jašteričku chytíš rukami,
a (jednako) býva v kráľovských palácoch.

Traja sú, čo si rázne kráčajú,
a štyria, ktorí chodia strmým (kročajom):

Lev, (ktorý je) najmocnejší medzi zvermi
a nezvrtne sa spiatky pred nikým,

kôň, osedlaný (do boja), a cap;
a kráľ, (keď ide) v čele svojho vojenského zástupu.

Či si už býval pochabý a vynášal si sa,
alebo si rozvažoval: Ruku na ústa!

Veď úderom na mlieko vzniká maslo,
úderom na nos vyrinie sa krv
a úderom na hnev skrsá spor.