Kniha prísloví   –   Prís 30,1–14
130,1

Slová Agura, Jakeho syna z Massy.
(Takto zneje) výrok (tohto) muža:

Vyznanie

Ja trápil som sa, Bože, do vysilenia,
do vysilenia som sa trápil, Bože, a som na konci.

2

Veď menej viem než (ktorýkoľvek) muž
a nemám rozum ako iní ľudia,

3

nenaučil som sa múdrosti
a nenadobudol som vedomosti o Najsvätejšom.

4

Kto vstúpil do neba a (zasa) zostúpil?
Kto do svojho priehrštia vietor zozbieral?
Kto zviazal vody do odevu?
Ktože dal povstať všetkým zemským končinám?
Ako sa menuje a ako sa volá jeho syn? Ak to vieš.

5

Každá Božia reč je rýdza,
je štítom tým, čo dúfajú v neho.

6

Nepridávaj nič k jeho výrokom,
aby ťa nestrestal a nedokázalo sa, že si luhárom.

Prosba

7

Dve veci prosím od teba,
neodopri mi (ich), pokým nezomriem:

8

Nepravdivosť a lživú reč
(ráč) vzdialiť odo mňa!
Nedávaj mi ani chudobu, ani bohatstvo,
udeľ mi (vždy iba toľko, koľko) potrebujem na živobytie,

9

aby som sa nenasýtil (var’) a nezaprel ťa
a nepovedal: „Kto je Pán?“,
alebo neschudobnel (vari), a (tak) nekradol
a nepotupil meno svojho Boha.

Príslovia a výpovede

10

Nehanob sluhu pred jeho pánom,
veď by ťa klial, a ty by si sa previnil.

1111-14

Je pokolenie, ktoré kľaje svojho otca
a svojej matke nedobrorečí.

12

Je pokolenie, ktoré je čisté podľa svojho názoru,
hoci sa z neho nezmyl jeho hnus.

13

Je pokolenie, ktoré sa (na všetko) díva zvysoka
a ktoré zdvíha brvy vozvysok.

14

Je pokolenie so zubmi (ako) paloše
a s črenovými zubmi (sťaby) kosáky,
by zosekalo biednych zo sveta
a núdznych z povrchu zemského.