Ach, ktože nájde ženu dobrú?
Jej cena je nad perly.

Bezpečnosť nachodí srdce jej muža v nej,
bo núdze o zisk niet.

Gazduje mu dobre, a nie zle
po všetky dni svojho života.

Dbá veľmi o vlnu a o ľan
a radostne jej ide práca od ruky.

Hľa, podobá sa lodiam kupeckým:
zďaleka dováža si výživu.

Veď vstáva ešte za noci
a rozdeľuje pokrm svojej čeľadi
a prácu svojim dievčatám.

Zobzrie sa za poľom a (hneď) ho kupuje,
vinicu vysádza zo zárobku svojich rúk.

Chrabrosťou si prepasuje bedrá
a zosilňuje svoje ramená.

Tu sladko zakúša, aké dobré je jej podnikanie,
nezhasína jej svetlo za noci.

Jej ruky siahajú po praslici,
prstami drží vreteno.

Kde bedár, tam svoju ruku otvára
a k chudákovi ruky vystiera.

Ľakať sa neľaká, čo s čeľaďou, keď (príde) sneh,
bo všetka jej čeľaď má po dvoch oblekoch.

Má narobené prikrývadlá pre seba,
batist a purpur sú jej odevom.

Navôkol povestný je jej muž pri bránach
na zasadaniach so starcami krajiny.

Speňažuje tiež jemné šatstvo, ktoré vyrába,
a kupcom odpredáva opasky.

Ako jej svedčia moc a krása za odev,
tak s úsmevom sa díva na budúci deň.

Prehovoria jej ústa s múdrosťou,
láskavé slová sú na jej jazyku.

Sleduje priebeh všetkej práce po dome
a nejedáva z chleba záhaľčivého.

Keď prehovoria jej synovia, dobrorečia jej
a jej manžel zahŕňa ju pochvalou:

„Rúče sa namáhalo veľa žien,
lež ty si ich všetky predstihla.“

Spanilosť je klam a krása – daromnosť;
chválu si zasluhuje žena, čo sa bojí Pána.

(Tak teda) dožičte jej z ovocia jej rúk
a nech jej skutky zvestujú v bránach jej chválu!