Kniha Sirachovcova   –   Sir 24,1–11

Chvála múdrosti

1

Múdrosť sama sa vychvaľuje,
aj u Boha je v úcte
a má chválu aj u svojho ľudu.

224,2

Uprostred zástupov Najvyššieho otvára ústa,
pred jeho mocou dostáva sa jej slávy.

3

Chváli ju aj jej ľud,
obdivuje ju zhromaždenie svätých.

4

Množstvo vyvolených jej vzdá chválu,
obsiahne väčšie požehnanie ako (všetci) požehnaní. Povie:

55

Ja som vyšla z úst Najvyššieho
ako prvorodená pred všetkým tvorstvom.

6

Ja som roznietila na nebi neuhasiteľné svetlo,
ako hmla som pokryla zem.

7

Svoj príbytok mám na výsostiach,
prestol mám na stĺpe mrakov.

8

Okruh neba som pochodila a sama,
prenikla som do morských hlbín,
po vlnách mora som kráčala;

9

na každom mieste zeme som sa zastavila:

10

u každého ľudu, v každom národe som vládla.

11

Mocne som pošliapala srdcia všetkých,
ktorí vynikali, alebo boli postavení nízko:
U týchto všetkých som hľadala, kde spočinúť
a zdržovať sa v dedičnom (národe) Pána.