Beda krvavému mestu!
Je samé klamstvo,
je plné násilia,
neprestáva plieniť.

Pleskot biča, hlučný rachot kolies,
kone cválajú, vozy sa rútia,

jazdci vysedajú,
plameň meča, blesk oštepa,
množstvo prebodnutých
a sila mŕtvych tiel.
Niet konca mŕtvolám,
potkýnajú sa o telá.

Pre množstvo smilstva smilnice
očarujúcej krásy, znalej čarov,
ktorá za svoje smilstvo predávala národy
a pokolenia za svoje čary.

„Hľa, som proti tebe,
hovorí Pán zástupov,
vyhrniem ti vlečky na tvár,
ukážem národom tvoju nahotu
a kráľovstvám tvoju hanbu.

Vrhnem na teba špinu,
potupím ťa a divadlom ťa spravím.

Potom každý, kto ťa uvidí,
ujde od teba a povie:
»Spustošené je Ninive!
Kto by ho ľutoval?
Kde by som mal hľadať
tešiteľov pre teba?«

Si lepšie než No-Amon,
ktoré ležalo medzi Nílmi?
Obkľučovali ho vody,
hradbou mu bolo more,
z vody malo múr.

Etiópia bola jeho silou
a Egypt – bez počtu –
Pút a Líbyjci boli
medzi jeho pomocníkmi.

Aj ono šlo do zajatia,
do vyhnanstva,
aj jeho nemluvňatá rozbíjali
na rohoch všetkých ulíc.
O jeho vznešených hádzali žreb
a jeho velikášov okovali do želiez.

Aj ty budeš opojené,
budeš omdleté,
aj ty budeš hľadať
útočište pred nepriateľom.

Všetky tvoje pevnosti
sú figovníky s ranými figami,
ak ich potrasú,
padnú do úst žrúta.

Hľa, tvoj ľud: to ženy vprostred teba,
otvoria tvojim nepriateľom dokorán
brány tvojej krajiny;
oheň pohltí tvoje závory.

Načieraj si vodu pre obliehanie,
opevni svoje hradby,
vstúp do blata, šliap hlinu,
vezmi formu na tehly.

Tam ťa oheň pohltí,
vykántri ťa meč,
zožerie ťa ako koníky,
hoci ťa bolo množstvo ako koníkov,
hoci ťa bolo množstvo ako kobyliek.

Kupcov si mal viac, než je hviezd na nebi!
Koník vyplienil a odletel.

Tvoje kniežatá sú ako kobylky,
tvoji úradníci ako húf koníkov,
ktoré čupia na múroch v deň studený,
keď vyjde slnko, odletia
a neznáme je ich miesto, kde sú.

Tvoji pastieri driemu, kráľ asýrsky,
tvoji hrdinovia spia;
tvoj ľud je roztratený po vrchoch
a nepozbiera ho nik.

Niet úľavy na tvoj úder,
tvoja rana je smrteľná.
Všetci, čo počujú chýr o tebe,
budú tlieskať nad tebou rukami,
veď komuže neprichádzalo
ustavične nešťastie od teba?“