Kniha proroka Daniela   -   Dan 1 – 6

Historická časť, hl. 1 - 6

Daniel na kráľovskom dvore. - 11,1V treťom roku panovania júdskeho kráľa Joakima prišiel babylonský kráľ Nabuchodonozor k Jeruzalemu a obliehal ho. 22Pán mu vydal do ruky júdskeho kráľa Joakima a čiastku náradia Božieho domu, odniesol ich do krajiny Senaár, do domu svojho boha; nádoby zaniesol do klenotnice svojho boha. 3Vtedy povedal kráľ Asfenezovi, svojmu veliteľovi eunuchov, aby zo synov Izraela, z kráľovského potomstva a spomedzi vznešených, priviedol 44mladíkov, na ktorých niet nijakej chyby, pekného zovňajšku, vnímavých pre každú múdrosť, vystrojených znalosťami a chápavých na vedomosti, ktorí by boli schopní stáť v kráľovskom paláci; a aby ich naučil chaldejskému písmu a reči.

5Kráľ im na každý deň pridelil z kráľovského pokrmu a z vína, ktoré jemu slúžilo za nápoj, aby ich tri roky vychovávali a po ich uplynutí mali stáť pred kráľovou tvárou. 6Spomedzi Júdových synov boli medzi nimi Daniel, Ananiáš, Mízael a Azariáš. 77Veliteľ eunuchov im dal mená: Danielovi Baltazár, Ananiášovi Sidrach, Mízaelovi Misach a Azariášovi Abdenago.

88Daniel si však zaumienil v srdci, že sa nepoškvrní kráľovým pokrmom ani vínom, ktoré píjal; prosil teda veliteľa eunuchov, aby sa nemusel poškvrniť. 9A Boh spôsobil, že Daniel našiel milosť a priazeň u veliteľa eunuchov. 10Ale veliteľ eunuchov povedal Danielovi: "Bojím sa, že môj pán, kráľ, ktorý vám vydelil váš pokrm a nápoj, uvidí, že ste v tvári chudší, ako iní chlapci, vaši vrstovníci, a uvalíte mi pred kráľom vinu na hlavu." 11Vtedy Daniel povedal Malasarovi, ktorého veliteľ eunuchov postavil nad Daniela, Ananiáša, Mízaela a Azariáša: 12"Skús to so svojimi sluhami desať dní. Nech nám dajú na jedlo lúšteniny a na pitie vodu; 13nech sa potom ukážu pred tebou naše tváre a tváre chlapcov, ktorí jedia z kráľovho pokrmu, a potom nalož so svojimi sluhami, ako sa ti bude vidieť." 14Privolil im teda v tejto veci a skúšal ich desať dní. 15Po desiatich dňoch sa ukázalo, že ich tváre sú krajšie a telá tučnejšie ako všetkých chlapcov, ktorí jedli z kráľovho pokrmu. 16Malasar im teda odňal pokrm a vína, ktoré mali piť, a dával im lúšteniny.

1717Týmto štyrom mladíkom dal však Boh znalosť a pochop v každom písme a múdrosti. Daniel zas porozumel každé videnie a sen. 18A po uplynutí dní, ktoré do ich predstavenia určil kráľ, predviedol ich veliteľ eunuchov pred Nabuchodonozora. 19Kráľ sa s nimi rozprával a medzi všetkými nenašiel takých ako Daniel, Ananiáš, Mízael a Azariáš. Obsluhovali teda kráľa. 20A vo všetkých veciach, (kde bolo treba) múdreho dôvtipu, na ktoré sa ich kráľ vypytoval, zistil, že sú desať ráz vyššie než všetci čarodeji a veštci, ktorí boli v celom jeho kráľovstve.

2121Daniel sa dožil až do prvého roku kráľa Kýra.

Nabuchodonozorov sen a jeho výklad. - 12,1V druhom roku Nabuchodonozorovho panovania prisnil sa Nabuchodonozorovi sen. Vtom sa mu duch strhol a jeho sen bol preč. 22Vtedy kráľ rozkázal zavolať čarodejov, veštcov, snárov a Chaldejcov, aby vyložili kráľovi jeho sny. I dostavili sa pred kráľa. 3Kráľ im povedal: "Prisnil sa mi sen a duch sa mi trápi túžbou poznať ho." 44Nato Chaldejci odpovedali kráľovi aramejsky: "Kráľ, ži naveky! Povedz svojim sluhom svoj sen, potom ti oznámime jeho význam." 5Kráľ odpovedal Chaldejcom: "Už som sa rozhodol: Ak mi nepoviete sen i jeho význam, rozsekám vás na kusy a vaše domy obrátim na sutiny. 6Ale ak mi poviete sen i jeho význam, dostanete odo mňa dary, odmeny a veľké pocty. Preto mi oznámte sen i jeho výklad!" 7Odpovedali druhý raz: "Nech kráľ rozpovie svojim sluhom sen, my potom oznámime jeho význam." 8Kráľ odpovedal: "Určite viem, že chcete získať čas, lebo vidíte, že som sa rozhodol: 9Ak mi neoznámite sen, je o vás len jeden výrok: že ste sa uzhovorili vravieť predo mnou lživo a falošne, kým sa nezmení čas. Oznámte mi teda sen a budem vedieť, že mi poviete aj jeho význam." 10Chaldejci odpovedali kráľovi: "Niet na zemi človeka, ktorý by vedel oznámiť kráľovu vec. Preto nijaký veľký a mocný kráľ nežiada od nijakého čarodeja, veštca a Chaldejca podobnú vec. 11Vec, ktorú žiada kráľ, je ťažká a niet toho, kto by ju oznámil kráľovi, iba ak bohovia, ale tí nebývajú medzi ľuďmi." 12Kráľ sa pre to nahneval, veľmi sa rozzlostil a rozkázal vyhubiť všetkých mudrcov Babylonu. 13Vyšiel teda rozkaz, aby pozabíjali mudrcov.

Hľadali aj Daniela a jeho spoločníkov, aby ich zabili. 14Vtedy Daniel múdro a rozumne hovoril s veliteľom kráľovej telesnej stráže Ariochom, ktorý sa vybral pozabíjať mudrcov Babylonu. 15Oslovil ho a hovoril kráľovmu zmocnencovi Ariochovi: "Prečo vyšiel od kráľa taký prísny rozkaz?" Nato Arioch rozpovedal Danielovi vec 16a Daniel išiel a žiadal kráľa, aby mu určil čas, že oznámi kráľovi riešenie. 17Potom išiel Daniel do svojho domu a rozpovedal vec svojim spoločníkom, Ananiášovi, Mízaelovi a Azariášovi, 18aby vyprosili od Boha nebies milosrdenstvo pre toto tajomstvo, aby Daniela a jeho spoločníkov neodpravili s ostatnými mudrcmi Babylonu. 19Nato bolo Danielovi v nočnom videní odhalené tajomstvo; a Daniel dobrorečil Bohu nebies.

20Daniel hovoril: "Nech je zvelebené Božie meno od vekov do vekov, lebo jeho je múdrosť i sila. 21On mení časy i veky, zosadzuje a ustanovuje kráľov, dáva múdrosť múdrym a poznanie tým, čo chápu. 22On odhaľuje hlboké a skryté veci, vie, čo je vo tme, a svetlo s ním býva. 23Teba, Bože mojich otcov, chválim a oslavujem, pretože si mi dal múdrosť a silu a teraz si mi dal vedieť, o čo sme ťa prosili, lebo si nám oznámil kráľovu vec."

24Preto Daniel išiel za Ariochom, ktorého kráľ poveril vyhubením mudrcov Babylonu. Išiel a povedal mu: "Nevyhub mudrcov Babylonu; zaveď ma ku kráľovi, oznámim mu rozriešenie." 25Nato Arioch urýchlene zaviedol Daniela ku kráľovi a vravel mu: "Našiel som medzi júdskymi zajatcami muža, ktorý oznámi kráľovi rozriešenie." 2626Kráľ vravel Danielovi, ktorého meno bolo Baltazár: "Si schopný oznámiť mi sen, ktorý som mal, i jeho význam?" 27Daniel odpovedal kráľovi: "Tajomstvo, na ktoré sa kráľ spytuje, nemôžu kráľovi oznámiť mudrci, veštci, čarodejníci a hádači. 2828Ale je Boh na nebi, ktorý odhaľuje tajomstvá a dá kráľovi Nabuchodonozorovi vedieť, čo bude v posledných dňoch. Tvoj sen a videnie, ktoré na tvojom lôžku prešlo tvojou hlavou, je toto:

29Tebe, kráľu, prichádzali na lôžku myšlienky, čo bude za týmto; a ten, ktorý odhaľuje tajomstvá, dal ti vedieť, čo bude. 30A mne nebolo toto tajomstvo odhalené pre múdrosť, ktorá je vo mne nad všetky živé tvory, ale preto, aby sa riešenie oznámilo kráľovi, aby si poznal myšlienky svojho srdca.

31Ty, kráľu, díval si sa a hľa, akási mohutná socha! Táto socha bola veľká a jej lesk silný; stála pred tebou a jej výzor bol hrozný. 32Hlava tejto sochy bola z jemného zlata, jej prsia a ramená zo striebra, jej brucho a boky z kovu, 33jej stehná zo železa, jej nohy čiastočne zo železa, čiastočne z hliny. 34Takto si sa díval, až sa bez zásahu rúk odlúpil kameň, zasiahol sochu do železných a hlinených nôh a rozdrúzgal ich. 35Nato sa odrazu rozdrúzgali železo, hlina, kov, striebro i zlato a boli ako pleva z letnej holohumnice, uchytil ich vietor a nenašlo sa po nich stopy. Kameň však, ktorý zasiahol sochu, stal sa veľkým vrchom a zaplnil celú zem.

36Toto je sen; i jeho význam oznámime kráľovi. 37Ty, kráľu, kráľ kráľov, ktorému Boh nebies dal kráľovstvo, silu, moc a slávu 38a do rúk ktorého dal všetko, kde bývajú ľudskí synovia, poľné zvieratá i nebeské vtáctvo, a ktorého ustanovil za vládcu nad nimi všetkými: ty si hlava zo zlata. 3939-43Po tebe povstane iné kráľovstvo, menšie než ty, a ďalšie, tretie kráľovstvo z kovu, ktoré bude vládnuť nad celou zemou. 40A štvrté kráľovstvo bude mocné ako železo, pretože železo drúzga všetko. A ako železo rozbíja všetky veci, bude rozbíjať a drúzgať. 41A že si nohy a prsty videl čiastočne z hrnčiarskej hliny a čiastočne zo železa: kráľovstvo bude rozdelené, bude v ňom z pevnosti železa tak, ako si videl železo pomiešané s blatistou hlinou. 42A prsty nôh čiastočne zo železa a čiastočne z hliny: kráľovstvo bude zčasti mocné, zčasti krehké. 43A že si videl železo, pomiešané s blatistou hlinou, znamená, že sa budú miešať ľudským semenom, ale spolu držať nebudú, tak ako sa nedá železo pomiešať s hlinou. 4444 n.V dňoch týchto kráľov vzbudí však Boh nebies kráľovstvo, ktoré sa nikdy nerozpadne a kráľovstvo sa inému ľudu nedostane; rozdrúzga a zruší všetky tie kráľovstvá, ono však bude trvať naveky 45tak, ako si videl, že sa z vrchu bez zásahu rúk odlúpil kameň a rozdrúzgal železo, kov, hlinu, striebro a zlato. - Veľký Boh dal vedieť kráľovi, čo bude za týmto. Sen je pravdivý a jeho výklad spoľahlivý."

4646Vtedy kráľ Nabuchodonozor padol na tvár, klaňal sa Danielovi a rozkázal, aby mu priniesli obetu a kadidlo. 47Kráľ sa ozval a vravel Danielovi: "Váš Boh je naozaj Boh bohov a Pán kráľov, ktorý odhaľuje tajomstvá, keď si dokázal odhaliť toto tajomstvo." 48Potom kráľ Daniela povýšil, dal mu mnoho veľkých darov a ustanovil ho za vládcu nad celou babylonskou provinciou a za hlavného náčelníka všetkých babylonských mudrcov. 49Ale Daniel uprosil kráľa a spravovaním babylonskej provincie poveril Sidracha, Misacha a Abdenaga. Daniel však ostal na kráľovskom dvore.

Traja mládenci v ohnivej peci. - 13,1Kráľ Nabuchodonozor urobil zlatú sochu. Jej výška bola šesťdesiat lakťov, jej šírka šesť lakťov. Postavil ju na rovine Dura v babylonskej provincii. 2Nato dal Nabuchodonozor zvolať námestníkov, úradníkov a sudcov, vojvodcov, predstavených a prefektov a všetky kniežatá krajín, aby sa zišli na posviacku sochy, ktorú postavil kráľ Nabuchodonozor. 3A zišli sa všetci námestníci, úradníci, sudcovia, vojvodcovia, predstavení a vznešení, ktorým bola zverená moc, i všetky kniežatá krajín na posviacku sochy, ktorú postavil kráľ Nabuchodonozor. Stáli pred sochou, ktorú postavil kráľ Nabuchodonozor. 4A hlásateľ hlasno oznamoval: "Oznamuje sa vám, národy, kmene a nárečia: 55V tú hodinu, keď začujete zvuk rohu, flauty, citary, sambuky, harfy, symfónie a rozličných hudobných nástrojov, padnite a klaňajte sa zlatej soche, ktorú postavil kráľ Nabuchodonozor. 66Kto by však nepadol a neklaňal by sa, v tú hodinu ho hodia do rozpálenej pece." 7Preto potom len čo rôzne národy počuli zvuk rohu, flauty, citary, sambuky, harfy, symfónie a rozličných hudobných nástrojov, padali všetky národy, kmene a nárečia a klaňali sa zlatej soche, ktorú postavil kráľ Nabuchodonozor.

8A hneď v tú hodinu prišli chaldejskí mužovia a udali Židov. 9Vraveli kráľovi Nabuchodonozorovi: "Kráľu, ži naveky! 10Ty, kráľu, vydal si nariadenie, aby každý človek, ktorý začuje zvuk rohu, flauty, citary, sambuky, harfy, symfónie a rozličných hudobných nástrojov, padol a klaňal sa zlatej soche. 11Kto by však nepadol a neklaňal by sa, hodia ho do rozpálenej pece. 12Sú tu však júdski mužovia, ktorých si postavil nad roboty babylonskej provincie, Sidrach, Misach a Abdenago, a títo mužovia, kráľu, opovrhli tvojím nariadením, tvojich bohov si nectia a zlatej soche, ktorú si postavil, sa neklaňajú." 13Nato rozhnevaný a nazlostený Nabuchodonozor rozkázal priviesť Sidracha, Misacha a Abdenaga a hneď ich aj priviedli pred kráľa. 14Kráľ Nabuchodonozor im povedal: "Je to pravda, Sidrach, Misach a Abdenago, že si nectíte mojich bohov a neklaniate sa zlatej soche, ktorú som postavil? 15Nuž ste teraz ochotní, v tú hodinu, keď počujete zvuk rohu, flauty, citary, sambuky, harfy, symfónie a rozličných hudobných nástrojov, padnúť a klaňať sa soche, ktorú som urobil? Ak sa nebudete klaňať, v tú hodinu vás hodia do rozpálenej pece a ktorý je to boh, čo vás vytrhne z mojej ruky?"

16Sidrach, Misach a Abdenago odpovedali kráľovi Nabuchodonozorovi: "Na toto ti nemusíme nič odpovedať. 17Či nás náš Boh, ktorého si ctíme, môže vytrhnúť z rozpálenej pece a z tvojich rúk, kráľu, oslobodiť nás, 18a či nie, vedz, kráľu, že tvojich bohov si nectíme a zlatej soche, ktorú si postavil, sa neklaniame!" 19Vtedy Nabuchodonozor skypel zlosťou, tvár sa mu znetvorila pre Sidracha, Misacha a Abdenaga a rozkázal, aby pec rozpálili sedem ráz viac, než ju obyčajne rozpaľovali. 20A mocným chlapom zo svojho vojska rozkázal, aby Sidracha, Misacha a Abdenaga poviazali a hodili do rozpálenej pece. 21Tých mužov teda naskutku poviazali a v plášťoch, s turbanmi, v obuvi a v šatách hodili do rozpálenej pece. 22Pretože kráľov príkaz súril a pec bola príliš rozpálená, plameň ohňa zabil chlapov, ktorí (do nej) hádzali Sidracha, Misacha a Abdenaga. 23Títo traja mužovia však, Sidrach, Misach a Abdenago, padli poviazaní do rozpálenej pece.

Modlitba Azariášova. - 2424 n.Prechádzali sa uprostred plameňov, chválili Boha a dobrorečili Pánovi. 25Azariáš však stál a modlil sa. Otvoril uprostred ohňa ústa a hovoril:

26

"Zvelebený si, Pane, Bože našich otcov, a chválitebný
a tvoje meno je slávne naveky.

27

Pretože si spravodlivý vo všetkom, čo si urobil,
všetky tvoje diela sú pravdivé,
tvoje cesty sú priame
a všetky tvoje rozsudky spravodlivé.

28

Vykonal si pravdivé súdy
vo všetkom, čo si priviedol na nás
a na Jeruzalem, sväté mesto našich otcov,
veď si to previedol v pravde
a spravodlivosti pre naše hriechy.

29

Lebo sme zhrešili a prestúpili zákon,
keď sme odpadli od teba a hrešili vo všetkom;

30

nepočúvali a nezachovávali sme tvoje príkazy,
ani sme nerobili, ako si nám prikázal,
aby sa nám dobre vodilo.

31

Všetko, čo si na nás priviedol,
všetko, čo si nám urobil,
urobil si spravodlivým rozsudkom:

32

vydal si nás do rúk zlostných nepriateľov
a najpodlejších hriešnikov,
nespravodlivému a na celej zemi najhoršiemu kráľovi.

33

Teraz však nemôžeme otvoriť ústa:
sme na hanbu a potupu
tvojim sluhom a tým, čo ťa ctia.

34

Pre svoje meno nevydávaj nás na večnosť
a nezrušuj svoju zmluvu!

3535

A neodnímaj od nás svoje milosrdenstvo
pre Abraháma, svojho miláčika,
pre Izáka, svojho sluhu,
a pre Izraela, svojho svätca,

36

ktorým si prisľúbil, že rozmnožíš ich semä
sťa hviezdy na nebi a piesok, čo je na brehu mora.

37

Pretože sme ostali menší, Pane, ako všetky národy
a sme dnes uponížení pre svoje hriechy na celej zemi.

3838

Nateraz niet kniežaťa ani proroka, ani vodcu,
ani celopalu, ani obety, ani darov, ani kadidla,
ani miesta pre prvotiny pred tebou,
aby sme našli milosť.

39

Ale so skrúšenou dušou a poníženým duchom
nech dosiahneme prijatie!

40

Ako pri obetách baranov a býkov
a desaťtisícov tučných baránkov,
takou nech je dnes pred tebou naša obeta,
nech je milá tebe, veď nedôjdu hanby tí, ktorí dúfajú v teba!

41

Teraz ťa však nasledujeme celým srdcom,
bojíme sa ťa a hľadáme tvoju tvár.

42

Nezahanbuj nás, ale nalož s nami podľa svojej krotkosti
a podľa množstva svojho milosrdenstva!

43

A vysloboď nás svojimi zázrakmi,
získaj, Pane, slávu svojmu menu!

44

Nech sa hanbia všetci,
čo preukazujú zlo tvojim sluhom,
nech ich zahanbí všetka tvoja moc
a ich sila nech je pošliapaná!

45

Nech vedia, že ty, Pane, si jediný Boh
a si slávny po celom zemskom okruhu."

Chválospev troch mládencov v ohnivej peci. - 46Kráľovi sluhovia, ktorí ich hodili, neprestajne rozpaľovali pec naftou, smolou, pazderím a raždím, 47takže plameň vyšľahoval z pece na štyridsaťdeväť lakťov, 48vyrážal a spálil Chaldejcov, ktorých zastihol pri peci. 49Spolu s Azariášom však a jeho druhmi zostúpil do pece Pánov anjel a vyrážal plameň ohňa z pece, 50stred pece však urobil, akoby tam vial vietor s rosou, takže oheň sa ich vôbec nedotýkal, ani ich nezarmucoval, ani im nebol na ťarchu.

51Vtedy tí traja akoby jednými ústami chválili a oslavovali Pána, dobrorečili mu v peci a vraveli:

52

"Zvelebený si, Pane, Bože našich otcov,
chválitebný, slávny a vyvýšený naveky.
Zvelebené je tvoje slávne sväté meno,
chválitebné a vyvýšené naveky.

53

Zvelebený si v chráme svojej svätej slávy,
chválitebný a preslávený naveky.

54

Zvelebený si na tróne svojho kráľovstva,
chválitebný a vyvýšený naveky.

55

Zvelebený si, čo hľadíš do priepasti a tróniš nad cherubmi,
chválitebný a vyvýšený naveky.

56

Zvelebený si na nebeskej oblohe
a chválitebný a slávny naveky.

5757

Dobrorečte Pánovi, všetky diela Pánove,
chváľte a vyvyšujte ho naveky!

58

Dobrorečte Pánovi, anjeli Pánovi,
chváľte a vyvyšujte ho naveky!

59

Dobrorečte Pánovi, nebesá,
chváľte a vyvyšujte ho naveky!

6060

Dobrorečte Pánovi, všetky vody, ktoré sú nad nebom,
chváľte a vyvyšujte ho naveky!

61

Dobrorečte Pánovi, všetky mocnosti Pánove,
chváľte a vyvyšujte ho naveky!

62

Dobrorečte Pánovi, slnko a mesiac,
chváľte a vyvyšujte ho naveky!

63

Dobrorečte Pánovi, hviezdy na nebi,
chváľte a vyvyšujte ho naveky!

64

Dobrorečte Pánovi, všetok dážď a rosa,
chváľte a vyvyšujte ho naveky!

65

Dobrorečte Pánovi, všetky vetry,
chváľte a vyvyšujte ho naveky!

66

Dobrorečte Pánovi, oheň a horúčosť,
chváľte a vyvyšujte ho naveky!

67

Dobrorečte Pánovi, zima a horúčosť,
chváľte a vyvyšujte ho naveky!

68

Dobrorečte Pánovi, rosa a mráz,
chváľte a vyvyšujte ho naveky!

69

Dobrorečte Pánovi, mráz a zima,
chváľte a vyvyšujte ho naveky!

70

Dobrorečte Pánovi, ľad a sneh,
chváľte a vyvyšujte ho naveky!

71

Dobrorečte Pánovi, noci a dni,
chváľte a vyvyšujte ho naveky!

72

Dobrorečte Pánovi, svetlo a tma,
chváľte a vyvyšujte ho naveky!

73

Dobrorečte Pánovi, blesky a oblaky,
chváľte a vyvyšujte ho naveky!

74

Dobroreč Pánovi, zem,
chváľ a vyvyšuj ho naveky!

75

Dobrorečte Pánovi, vrchy a kopce,
chváľte a vyvyšujte ho naveky!

76

Dobrorečte Pánovi, všetky plody zeme,
chváľte a vyvyšujte ho naveky!

77

Dobrorečte Pánovi, pramene,
chváľte a vyvyšujte ho naveky!

78

Dobrorečte Pánovi, moria a rieky,
chváľte a vyvyšujte ho naveky!

79

Dobrorečte Pánovi, veľryby a všetko, čo sa hmýri vo vode,
chváľte a vyvyšujte ho naveky!

80

Dobrorečte Pánovi, všetky vtáčky neba,
chváľte a vyvyšujte ho naveky!

81

Dobrorečte Pánovi, všetka divina a zvieratá,
chváľte a vyvyšujte ho naveky!

82

Dobrorečte Pánovi, synovia človeka,
chváľte a vyvyšujte ho naveky!

83

Dobroreč Pánovi, Izrael,
chváľ a vyvyšuj ho naveky!

84

Dobrorečte Pánovi, kňazi Pánovi,
chváľte a vyvyšujte ho naveky!

85

Dobrorečte Pánovi, služobníci Pánovi,
chváľte a vyvyšujte ho naveky!

86

Dobrorečte Pánovi, duchovia a duše spravodlivých,
chváľte a vyvyšujte ho naveky!

8787

Dobrorečte Pánovi, svätí a pokorní srdcom,
chváľte a vyvyšujte ho naveky!

88

Dobrorečte Pánovi, Ananiáš, Azariáš, Mízael,
chváľte a vyvyšujte ho naveky,
pretože nás vytrhol z podsvetia,
vyslobodil nás z ruky smrti,
vymanil nás zo stredu horiaceho plameňa
a sprostred ohňa nás vytrhol.

89

Oslavujte Pána, pretože je dobrý,
že večne trvá jeho milosrdenstvo.

90

Dobrorečte Pánovi, Bohu bohov, všetci nábožní,
chváľte a oslavujte ho,
pretože na všetky veky trvá jeho milosrdenstvo."

Nabuchodonozor obdivuje Pánovu moc. - 9191Vtedy kráľ Nabuchodonozor užasol, náhle vstal a povedal svojim dvoranom: "Nehodili sme doprostred ohňa troch poviazaných mužov?" Odpovedali kráľovi: "Skutočne, kráľ!" 9292Povedal: "Ja vidím štyroch rozpútaných mužov prechádzať sa uprostred ohňa a niet na nich nijakého úrazu, výzor štvrtého je však podobný synovi bohov." 93Nato pristúpil Nabuchodonozor k otvoru rozpálenej pece a povedal: "Sidrach, Misach a Abdenago, služobníci najvyššieho Boha, vyjdite a poďte!" Vtedy Sidrach, Misach a Abdenago vystúpili z rozpálenej pece. 94Zhromaždení satrapovia, úradníci, kniežatá a ministri kráľov hľadeli na mužov, nad telami ktorých oheň nemal moci a ani vlások na hlave im nezhorel, ani ich odev sa nezmenil, ani zápach ohňa ich neprenikol. 95Tu Nabuchodonozor povedal: "Nech je zvelebený Boh Sidracha, Misacha a Abdenaga, ktorý poslal svojho anjela a vyslobodil svojich sluhov, ktorí sa spoliehali naň, pozmenili kráľov príkaz a obetovali svoje telá, aby nemuseli preukazovať úctu a klaňať sa akémukoľvek bohu okrem svojho Boha. 96Preto vydávam nariadenie, že ak sa ktokoľvek z ktoréhokoľvek národa, kmeňa alebo nárečia prehreší proti Bohu Sidracha, Misacha a Abdenaga, nech ho roztrhajú na kusy a jeho dom nech obrátia na hnojisko, lebo niet iného Boha, ktorý by takto vedel zachraňovať." 97Kráľ potom Sidracha, Misacha a Abdenaga povýšil v babylonskej provincii.

Sen a šialenstvo Nabuchodonozora. - 98"Kráľ Nabuchodonozor všetkým národom, kmeňom a nárečiam, ktoré bývajú po celej zemi! Nech sa zveľadí vaše blaho. 99Zapáčilo sa mi rozhlasovať znamenia a zázraky, ktoré na mne urobil najvyšší Boh.

100100

Aké veľké sú jeho znamenia
a aké mocné jeho zázraky!
Jeho kráľovstvo je kráľovstvo večné
a jeho vláda z pokolenia na pokolenie.

1Ja, Nabuchodonozor, bol som bezstarostný vo svojom dome, prekvital som vo svojom paláci. 2Mal som sen, ktorý ma predesil, predstavy na mojom lôžku a videnia, ktoré mi prešli hlavou, ma poľakali. 3Vtedy som vydal nariadenie, aby mi priviedli všetkých mudrcov Babylonu, nech mi oznámia význam sna. 44,4Nato vstúpili čarodeji, veštci, Chaldejci a hádači, ja som im rozpovedal sen, ale jeho význam mi nevyložili. 55Napokon predstúpil predo mňa Daniel, ktorého meno je Baltazár, podľa mena môjho boha, a na ktorom je duch svätých bohov; i rozpovedal som sen jemu: 66Baltazár, náčelník veštcov, viem, že je na tebe duch svätých bohov a že ti nijaké tajomstvo nerobí ťažkosti, vylož mi videnie, ktoré som videl vo sne, i jeho význam. 7Videnie, ktoré mi na mojom lôžku prešlo hlavou: Hľadel som a strom bol uprostred zeme, jeho výška bola veľká. 8Strom vzrastal a mohutnel, jeho výška siahala do neba a bolo ho vidieť až na koniec celej zeme. 9Jeho lístie bolo prekrásne a jeho ovocie hojné - bol na ňom pokrm pre všetkých -, pod ním hľadala chládok poľná zverina a na jeho vetvách bývali nebeské vtáky; z neho sa sýtilo každé telo. 1010Videl som vo videní, ktoré mi na mojom lôžku prešlo mysľou, hľa, strážca a svätec zostúpil z neba 11a hlasno volal:

»Vytnite strom,
okliesnite mu vetvy,
straste mu lístie,
rozhádžte mu ovocie!
Nech beží spod neho zverina
a vtáctvo z jeho konárov!

12Ale prút z jeho koreňov nechajte v zemi, v železných a kovových putách v zeleni poľa; nech ho kropí nebeská rosa a nech má so zvieratami čiastku na zelinách zeme. 1313Jeho ľudské srdce nech mu premenia, nech mu dajú zvieracie srdce a nech nad ním prejde sedem časov! 1414Na rozhodnutí strážcov sa zakladá rozkaz a slovo svätých je nariadenie, aby živí vedeli, že Najvyšší je mocnárom nad ľudským kráľovstvom a dá ho komu chce, i najpodlejšieho človeka môže nadeň postaviť.«

15Tento sen som videl ja, kráľ Nabuchodonozor, ty však, Baltazár, vylož mi jeho význam, lebo nik zo všetkých mudrcov mojej ríše mi nevedel oznámiť jeho rozlúštenie. Ty to však môžeš, lebo na tebe je duch svätých bohov." 1616Vtedy Daniel, ktorého meno je Baltazár, ustrnul za istý čas a jeho myšlienky ho podesili. Kráľ sa ozval a hovoril: "Baltazár, nech ťa sen a jeho význam nedesí!" Baltazár odpovedal: "Pane môj, sen tým, čo ťa nenávidia, a jeho výklad tvojim nepriateľom! 17Strom, ktorý si videl, ten veľký a mocný, ktorého výška siahala do neba a bolo ho vidieť po celej zemi, 18ktorého lístie bolo prekrásne a ovocie hojné a na ktorom bol pokrm pre všetkých, pod ktorým sa zdržovala poľná zver a na konároch ktorého bývali nebeské vtáky, 19to si ty, kráľu, ktorý si sa stal veľkým a mocným; tvoja veľkosť narástla a dosiahla nebo a tvoja vláda končiny zeme. 20A že kráľ videl zostúpiť z neba strážcu a svätca, ktorý hovoril: »Vytnite strom a zničte ho, ale prút z jeho koreňa nechajte v zemi, v železných a kovových putách v poľnej zeleni, nech ho skropí nebeská rosa a nech má podiel s poľnou zverinou, kým nad ním neuplynie sedem časov,« 21význam toho je, kráľu - a je to rozhodnutie Najvyššieho, ktoré vychádza proti môjmu kráľovskému pánovi: 22Vyženú ťa spomedzi ľudí a s poľnou zverinou sa budeš zdržovať, trávu ti dajú jesť ako dobytku a nechajú ťa skropiť nebeskou rosou, sedem časov uplynie nad tebou, kým sa dozvieš, že Najvyšší je vládcom nad ľudským kráľovstvom a dá ho tomu, komu chce. 23A že rozkázali ponechať prút z koreňov stromu, tvoje kráľovstvo ostane tebe, len čo sa dozvieš, že nebesá sú mocné. 24Preto, kráľu, nech sa ti zapáči moja rada, odčiň svoje hriechy spravodlivosťou a svoje viny milosrdenstvom k bedárom; azda sa predĺži tvoja bezpečnosť."

25Všetko to prišlo na kráľa Nabuchodonozora. 2626Po uplynutí dvanástich mesiacov prechádzal sa nad kráľovským palácom v Babylone 27a kráľ hovoril: "Či to nie je veľký Babylon, ktorý som ja svojím ohromným bohatstvom vybudoval na kráľovský dom a na ozdobu svojej slávy?" 28Ešte bolo slovo v kráľových ústach, keď padol z neba hlas: "Tebe sa hovorí, kráľ Nabuchodonozor: Kráľovstvo odíde od teba 29a vyženú ťa spomedzi ľudí, s poľnou zverinou sa budeš zdržovať, trávu ti dajú jesť ako dobytku a sedem časov uplynie nad tebou, kým uznáš, že Najvyšší je vládcom nad ľudským kráľovstvom a dá ho tomu, komu chce." 30V tú hodinu sa splnilo slovo na Nabuchodonozorovi; vyhnali ho spomedzi ľudí, jedol trávu ako dobytok a telo mu kropila nebeská rosa, kým mu nenarástli vlasy ako orlom páperie a nechty ako vtákom.

31"Po uplynutí dní som ja, Nabuchodonozor, zdvihol oči k nebu a vrátil sa mi môj rozum. I dobrorečil som Najvyššiemu, chválil a oslavoval som Večne živého, ktorého vladárstvo je večné a jeho kráľovstvo je z pokolenia na pokolenie. 32Všetci obyvatelia zeme sú pred ním ako nič a podľa svojej ľubovôle nakladá s vojskom nebies i s obyvateľmi zeme a niet nikoho, kto by mu zachytil ruku a kto by mu povedal: »Čo robíš?« 33V tom istom čase sa mi vrátil rozum a na slávu môjho kráľovstva sa mi vrátila veleba a lesk. Moji poradcovia ma vyhľadali a moji veľmoži ma opäť dosadili do môjho kráľovstva a dostalo sa mi ešte väčšej moci. 34Teraz ja, Nabuchodonozor, chválim, vyvyšujem a oslavujem Kráľa nebies, ktorého všetky činy sú pravda a jeho cesty sú právo a ktorý môže pokoriť tých, čo kráčajú v pýche."

Baltazárova hostina. - 15,1Kráľ Baltazár usporiadal hostinu pre svojich tisíc veľmožov a pred tisícmi pil víno. 22Pri pití vína rozkázal Baltazár priniesť zlaté a strieborné nádoby, ktoré jeho otec Nabuchodonozor dal odniesť z jeruzalemského chrámu, aby z nich pili kráľ, jeho veľmoži, jeho manželky i jeho vedľajšie ženy. 3I doniesli zlaté nádoby, ktoré odvliekli z jeruzalemského domu Božieho, a pili z nich kráľ, jeho veľmoži, jeho manželky i jeho vedľajšie ženy. 4Pili víno a oslavovali zlatých, strieborných, kovových, železných, drevených a kamenných bohov. 5V tú chvíľu sa zjavili prsty ľudskej ruky a písali oproti svietniku na vápno múru kráľovského paláca. A kráľ videl prsty ruky, ktorá písala. 6Vtom sa zmenila kráľova farba a jeho myšlienky ho podesili, bederné kĺby sa mu uvoľnili a kolená sa mu trepotali o seba.

77Kráľ silno zakričal, aby priviedli veštcov, Chaldejcov a hádačov; a kráľ povedal mudrcom Babylonu: "Ktokoľvek prečíta toto písmo a vyloží mi jeho význam, bude sa obliekať do purpuru, zlatú reťaz bude mať na hrdle a ako tretí bude vládnuť v mojom kráľovstve." 8Vtedy prišli všetci kráľovi mudrci, no nevedeli písmo prečítať ani vyložiť jeho význam kráľovi. 9Nato sa kráľ Baltazár veľmi naľakal, farba sa na ňom premenila a jeho veľmoži boli rozrušení. 10Na reči kráľa a jeho veľmožov vstúpila do hodovného domu kráľovná a povedala: "Kráľu, ži naveky! Nech ťa tvoje myšlienky nedesia a farba nech sa ti nemení! 11Je v tvojom kráľovstve muž, na ktorom je duch svätých bohov. V dňoch tvojho otca bola uňho zistená rozumnosť, dôvtip a múdrosť ako múdrosť bohov a tvoj otec, kráľ Nabuchodonozor, ho ustanovil za náčelníka čarodejov, veštcov, Chaldejcov a hádačov; tvoj otec, kráľ. 12Pretože u Daniela, ktorému kráľ dal meno Baltazár, sa zistil vyšší duch, vedomosť, rozumnosť, vykladanie snov, rozlúšťovanie záhad a riešenie ťažkostí. Nech teraz zavolajú Daniela a povie výklad!"

13Nato priviedli Daniela pred kráľa a kráľ povedal Danielovi: "Ty si Daniel spomedzi júdskych zajatcov, ktorých môj otec, kráľ, priviedol z Júdska? 14Počul som o tebe, že je na tebe duch bohov a že sa ukázalo že si dôvtipný, rozumný a veľmi múdry. 15Teraz priviedli predo mňa mudrcov a veštcov, aby prečítali toto písmo a oznámili mi jeho význam, no nevedeli mi povedať význam veci. 1616Počul som však o tebe, že vieš vyložiť nejasné a rozuzľovať ťažkosti. Ak mi teda vieš prečítať toto písmo a podať jeho výklad, do purpuru sa budeš obliekať, zlatú reťaz budeš mať na hrdle a ako tretí budeš vládnuť v kráľovstve."

17Nato Daniel odpovedal kráľovi: "Svoje dary si nechaj a svoje odmeny daj inému! Písmo však prečítam kráľovi a jeho význam mu vyložím. 18Kráľu, najvyšší Boh dal tvojmu otcovi Nabuchodonozorovi kráľovstvo, moc, vznešenosť a slávu. 19Pre veľkosť, ktorú mu dal, triasli sa pred ním všetky národy, kmene a nárečia; koho chcel, toho zabil, a koho chcel, nechal nažive; koho chcel, toho povýšil, a koho chcel, toho pokoril. 2020Keď sa mu však srdce povýšilo a duch mu zmocnel v pýche, bol zhodený z trónu svojho kráľovstva a jeho sláva mu bola odňatá. 21I vyhnali ho spomedzi ľudí, jeho srdce sa podobalo zvieraciemu, s divými oslami sa zdržoval, trávu mu dali jesť ako dobytku a telo mu kropila nebeská rosa, kým nepoznal, že vládcom nad ľudským kráľovstvom je najvyšší Boh a koho chce, toho nadeň postaví. 22A ty, jeho syn Baltazár, neponížil si si srdce, hoci si vedel toto všetko, 23ale vyvyšoval si sa nad Pána nebies. Doniesli pred teba nádoby jeho domu a ty, tvoji veľmoži, tvoje manželky a tvoje vedľajšie ženy pili ste z nich víno. Vychvaľoval si strieborných, zlatých, kovových, železných, drevených a kamenných bohov, ktorí nevidia, nepočujú a nechápu, ale Boha, v ktorého ruke je tvoj dych a všetky tvoje cesty, si neoslavoval. 24Preto on poslal tieto prsty a napísal toto písmo. 2525-28Toto je teda písmo, ktoré je napísané: Mene, Tekel, Ufarsin. 26A toto je význam slov: Mene: Boh spočítal tvoje kráľovstvo a urobil mu koniec. 27Tekel: Odvážili ťa na váhe a našli ťa priľahkým. 28Peres: Rozdelené je tvoje kráľovstvo a odovzdané Médom a Peržanom."

29Vtedy Baltazár rozkázal a Daniela obliekli do purpuru, na hrdlo mu dali zlatú reťaz a vyhlásili o ňom, že má ako tretí vládnuť v kráľovstve. 3030V tú noc babylonského kráľa Baltazára zabili.

16,1Kráľovstvo však dostal Dárius Médsky vo veku šesťdesiatich dvoch rokov.

Daniel v jame levov. - 2(1)Dáriovi sa zapáčilo ustanoviť nad kráľovstvom stodvadsať satrapov, aby boli po celom kráľovstve. 3(2)A nad nimi troch náčelníkov - z ktorých jeden bol Daniel -, aby im satrapovia vydávali počet a aby kráľ neutrpel škodu. 4(3)Daniel však prevýšil náčelníkov a satrapov, pretože mal vynikajúceho ducha, takže kráľ zamýšľal postaviť ho nad celé kráľovstvo. 5(4)Preto náčelníci a satrapovia hľadali proti Danielovi zádrapku vo veci kráľovstva, no nevedeli nájsť nijakú zádrapku ani chybu, pretože bol verný a nijakej viny ani zádrapky na ňom nebolo. 6(5)Vtedy tí mužovia povedali: "Nenájdeme na tomto Danielovi nijakú zádrapku, ak ju nenájdeme na ňom pre zákon jeho Boha." 7(6)Preto sa náčelníci a satrapovia zišli ku kráľovi a hovorili mu: "Kráľ Dárius, ži naveky! 8(7)Všetci náčelníci tvojho kráľovstva, kniežatá, satrapovia, radcovia a námestníci sa uzniesli, aby vyšlo kráľovské nariadenie a prísny príkaz, že každého, kto by za tridsať dní prosil niečo od akéhokoľvek boha alebo človeka okrem teba, kráľu, hodia do levovej jamy. 9(8)9Preto, kráľu, vydaj rozkaz a podpíš písmo, ktoré podľa zákona Médov a Peržanov, ktorý je nezmeniteľný, nebude možno pozmeniť." 10(9)A tak kráľ Dárius podpísal písmo so zákazom.

11(10)11Keď sa Daniel dozvedel, že spis je podpísaný, išiel domov - obloky hornej izby mal otvorené smerom k Jeruzalemu - a tri razy denne padal na kolená, modlil sa a oslavoval svojho Boha tak, ako to robieval aj predtým. 12(11)Vtom vtrhli tí mužovia a našli Daniela, ako sa modlí a prosí svojho Boha. 13(12)Potom išli ku kráľovi a hovorili o kráľovskom zákaze: "Kráľu, nepodpísal si nariadenie, že každého, kto by za tridsať dní prosil akéhokoľvek boha alebo človeka okrem teba, kráľu, hodia do levovej jamy?" Kráľ odpovedal: "To je isté slovo podľa zákona Médov a Peržanov, ktorý je nezmeniteľný." 14(13)Nato hovorili kráľovi: "Daniel spomedzi júdskych zajatcov nedbá na teba, kráľu, ani na zákaz, ktorý si podpísal, a tri razy denne sa modlí svoju modlitbu." 15(14)Keď kráľ počul túto reč, veľmi sa zarmútil a zaumienil si, že Daniela zachráni. Až do západu slnka sa usiloval o jeho záchranu. 16(15)Vtedy tí mužovia naliehali na kráľa a vraveli mu: "Vedz, kráľu, že u Médov a Peržanov je zákonom, že sa nesmie zmeniť nijaký zákaz alebo nariadenie, ktoré vydal kráľ!" 17(16)Nato kráľ vydal rozkaz, priviedli Daniela a hodili ho do levovej jamy. Kráľ povedal Danielovi: "Nech ťa vyslobodí tvoj Boh, ktorého vytrvalo ctíš!" 18(17)I priniesli kameň a položili ho na otvor jamy; kráľ ho zapečatil svojím prsteňom a prsteňmi svojich veľmožov, aby sa Danielovo položenie nezmenilo.

19(18)Potom kráľ odišiel do svojho paláca, noc strávil o hlade, pokrmy mu nedoniesli a spánok ho obchádzal. 20(19)Preto kráľ za svitania, keď sa rozvidnievalo, vstal a náhlivo šiel k levovej jame. 21(20)Ako sa blížil k jame, volal žalostným hlasom Daniela a vravel Danielovi: "Daniel, služobník živého Boha, vládal ťa tvoj Boh, ktorého vytrvalo ctíš, zachrániť od levov?" 22(21)Daniel odpovedal kráľovi: "Kráľu, ži naveky! 23(22)23Môj Boh poslal svojho anjela a zavrel pysky levom, takže mi neublížili, lebo sa u neho zistila moja nevina; ale ani proti tebe, kráľu, som nespáchal nič zlé." 24(23)Vtedy sa mu kráľ veľmi zaradoval a rozkázal Daniela vytiahnuť z jamy. Vytiahli teda Daniela z jamy a nenašli na ňom nijaký úraz, lebo dôveroval svojmu Bohu. 25(24)Na kráľov rozkaz však priviedli mužov, čo ohovárali Daniela, a hodili do levovej jamy ich, ich deti a ich ženy a nedopadli ani na dno jamy, keď sa ich levy zmocnili a rozdrúzgali im kosti.

26(25)Potom kráľ Dárius napísal všetkým národom, kmeňom a nárečiam, ktoré bývali po celej zemi: 27(26)"Váš pokoj nech vzrastá! Odo mňa vychádza rozkaz: Nech sa po celom vladárstve môjho kráľovstva trasú a boja pred Danielovým Bohom, lebo je to Boh živý a trvá naveky, jeho kráľovstvo nezahynie, jeho vladárstvo trvá do konca. 28(27)On zachraňuje a vyslobodzuje, robí znamenia a zázraky na nebi i na zemi. On zachránil Daniela od levov."

29(28)Danielovi sa však darilo aj za kraľovania Dária, aj za kraľovania Peržana Kýra.