Kniha proroka Jonáša   -   Jon 1

Jonášov útek. - 11,1Pán prehovoril k Jonášovi, synovi Amatiho, takto: 22"Vstaň, choď do veľkého mesta Ninive a zvestuj mu, že ich zloba vystúpila predo mňa." 33Ale Jonáš vstal a chcel utiecť spred Pána do Taršišu; išiel do Joppe, kde našiel loď, ktorá išla do Taršišu, dal jej svoje plavné a nastúpil do nej, aby šiel s nimi do Taršišu spred Pána. 4Ale Pán zoslal na more veľký vietor, takže sa na mori strhla veľká búrka a lodi hrozilo stroskotanie. 55Námorníci sa báli a každý volal k svojmu bohu; náradie, ktoré bolo na lodi, pohádzali do mora, aby ju od neho odbremenili. Jonáš však zišiel do vnútra lode, ľahol si a spal.

6Tu pristúpil k nemu veliteľ lode a povedal mu: "Čože, ty spíš? Vstaň, volaj k svojmu Bohu, azda si Boh spomenie na nás a nezahynieme." 7I vraveli si druh druhovi: "Nože, hoďme žreb a dozvieme sa, pre koho nás stihlo toto nešťastie." Hodili teda žreb a žreb padol na Jonáša.

8I spytovali sa ho: "Povedzže nám, prečo nás stihlo toto nešťastie? Čo máš za poslanie a odkiaľ ideš? Ktorá je tvoja vlasť a z ktorého si národa?" 99Odpovedal im: "Hebrej som a som ctiteľ Pána, Boha nebies, ktorý učinil more a suchú zem." 10Mužov pojal veľký strach a hovorili mu: "Čo si to urobil?" Chlapi totiž vedeli, že uteká spred Pána, lebo im to povedal. 11Pýtali sa ho: "Čo máme s tebou urobiť, aby sa more pod nami utíšilo?" More sa totiž búrilo čoraz väčšmi. 12Povedal im: "Chyťte ma a hoďte do mora, potom sa more pod vami utíši. Veď ja viem, že vás pre mňa zastihla táto veľká búrka." 13Ale mužovia veslovali, aby sa priplavili naspäť k suchej zemi, no nemohli, pretože sa more pod nimi čoraz viac búrilo. 14Preto volali k Pánovi: "Ach, Pane, nech nezahynieme pre život tohto človeka a neuvaľ na nás nevinnú krv! Veď ty si Pán a urobil si, ako sa ti páčilo." 15I chytili Jonáša a hodili ho do mora, načo more prestalo zúriť. 1616Tu pojal mužov veľký strach pred Pánom a obetovali Pánovi obetu a zaviazali sa sľubmi.