Evanjelium podľa Lukáša   -   Lk 22,1–46

VI. Umučenie, 22,1 - 23,56

Judášova zrada. - 122, 1-6Blížili sa sviatky Nekvasených chlebov, ktoré sa nazývajú Veľká noc. 2Veľkňazi a zákonníci hľadali spôsob, ako ho zabiť; báli sa však ľudu. 3Tu vošiel satan do Judáša, ktorý sa volal Iškariotský a bol jedným z Dvanástich; 4i šiel a dohovoril sa s veľkňazmi a veliteľmi stráže, ako im ho vydá. 5Tí sa potešili a dohodli sa, že mu dajú peniaze. 6On súhlasil a hľadal príležitosť vydať im ho, keď s ním nebude zástup.

Príprava veľkonočnej večere. - 77-13Prišiel deň Nekvasených chlebov, keď bolo treba zabiť veľkonočného baránka. 8Poslal Petra a Jána so slovami: "Choďte a pripravte nám veľkonočnú večeru!" 9Oni sa ho opýtali: "Kde ju máme pripraviť?" 10Povedal im: "Len čo vojdete do mesta, stretnete človeka, ktorý bude niesť džbán vody. Choďte za ním do domu, do ktorého vojde, 11a majiteľovi domu povedzte: »Učiteľ ti odkazuje: Kde je miestnosť, v ktorej by som mohol jesť so svojimi učeníkmi veľkonočného baránka?« 12On vám ukáže veľkú prestretú hornú sieň. Tam pripravte." 13Išli teda a všetko našli tak, ako im povedal. A pripravili veľkonočného baránka.

Ustanovenie Eucharistie. - 14Keď prišla hodina, zasadol za stôl a apoštoli s ním. 15Tu im povedal: "Veľmi som túžil jesť s vami tohto veľkonočného baránka skôr, ako budem trpieť. 16Lebo hovorím vám: Už ho nebudem jesť, kým sa nenaplní v Božom kráľovstve." 17Vzal kalich, vzdával vďaky a povedal: "Vezmite ho a rozdeľte si ho medzi sebou. 18Lebo hovorím vám: Odteraz už nebudem piť z plodu viniča, kým nepríde Božie kráľovstvo." 1919-20Potom vzal chlieb a vzdával vďaky, lámal ho a dával im, hovoriac: "Toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás. Toto robte na moju pamiatku." 2020Podobne po večeri vzal kalich a hovoril: "Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás.

Označenie zradcu. - 2121-23A hľa, ruka môjho zradcu je so mnou na stole. 22Syn človeka síce ide, ako je určené, ale beda človeku, ktorý ho zrádza!" 23A oni sa začali jeden druhého vypytovať, kto z nich by to mohol urobiť.

Spor učeníkov o prvenstvo. - 2424-27Vznikol medzi nimi aj spor, kto je z nich asi najväčší. 2525Povedal im: "Králi národov panujú nad nimi, a tí, čo majú nad nimi moc, volajú sa dobrodincami. 26Ale vy nie tak! Kto je medzi vami najväčší, nech je ako najmenší a vodca ako služobník. 27Veď kto je väčší? Ten, čo sedí za stolom, či ten, čo obsluhuje? Nie ten, čo sedí za stolom? A ja som medzi vami ako ten, čo obsluhuje.

Odmena sľúbená apoštolom. - 2828-30Vy ste vytrvali so mnou v mojich skúškach 29a ja vám dám kráľovstvo, ako ho môj Otec dal mne, 30aby ste jedli a pili pri mojom stole v mojom kráľovstve, sedeli na trónoch a súdili dvanásť kmeňov Izraela.

Pán sa modlí za Petra. - 3131-3431-32Šimon, Šimon, hľa, satan si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu. 32Ale ja som prosil za teba, aby neochabla tvoja viera. A ty, až sa raz obrátiš, posilňuj svojich bratov." 33On mu povedal: "Pane, hotový som ísť s tebou do väzenia i na smrť." 34Ale Ježiš povedal: "Hovorím ti, Peter, dnes nezaspieva kohút, kým tri razy nezaprieš, že ma poznáš."

Reč o mečoch. - 3535 a nasl.Potom im povedal: "Chýbalo vám niečo, keď som vás poslal bez mešca, bez kapsy a bez obuvi?" Oni odpovedali: "Nie." 36On im povedal: "Ale teraz, kto má mešec, nech si ho vezme, takisto aj kapsu, a kto nemá, nech predá šaty a kúpi si meč. 3737Lebo hovorím vám: Musí sa na mne splniť, čo je napísané: »Započítali ho medzi zločincov.« Lebo sa spĺňa o mne všetko." 3838Oni hovorili: "Pane, pozri, tu sú dva meče." On im povedal: "Stačí."

Ježiš na Olivovej hore. - 3939-46Potom vyšiel von a ako zvyčajne šiel na Olivovú horu a učeníci išli za ním. 40Keď prišiel na miesto, povedal im: "Modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia!" 41Sám sa od nich vzdialil asi toľko, čo by kameňom dohodil, kľakol si a modlil sa: 42"Otče, ak chceš, vezmi odo mňa tento kalich! No nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane!" 43Tu sa mu zjavil anjel z neba a posilňoval ho. A on sa v smrteľnej úzkosti ešte vrúcnejšie modlil, 44pričom mu pot stekal na zem ako kvapky krvi. 45Keď vstal od modlitby a vrátil sa k učeníkom, našiel ich spať od zármutku. 46I povedal im: "Čo spíte? Vstaňte, modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia!"