3. Všetky národy, otvorte brány Kristovi! Jeho evanjelium neuberá nič na slobode človeka ani na úcte voči inej kultúre, čokoľvek je pozitívneho v inom náboženstve. Keď prijmete Krista, otvoríte sa konečnoplatnému Božiemu Slovu, v ktorom sa Boh dal plno poznať a ukázal nám cestu k sebe.
Počet tých, ktorí nepoznajú Krista a nepatria do Cirkvi, stále rastie, ba dokonca od koncilu sa skoro zdvojnásobil. Tento nesmierny počet ľudí, ktorých Otec miluje a pre ktorých poslal svojho Syna, robí naliehavosť misií očividnou.
Z druhej strany naša doba poskytuje Cirkvi na tomto poli nové možnosti: zrútenie ideológií a utláčajúcich politických systémov, otvorenie hraníc a vznik zjednocujúceho sa sveta vďaka hojnejšej možnosti informácií, presadenie sa u národov tých evanjeliových hodnôt, ktoré Ježiš stelesnil vo svojom živote (pokoj, spravodlivosť, bratstvo, starosť o núdznych), postupná bezduchosť v hospodárstve a technike robí hľadanie pravdy o Bohu, o človekovi, o zmysle života zvlášť naliehavým.
Boh otvára Cirkvi horizonty ľudstva, ktoré je pre semeno evanjelia pripravenejšie. Myslím, že prišiel čas, nasadiť všetky cirkevné sily za novú evanjelizáciu a za misie ad gentes. Nikto, kto verí v Krista, žiadna cirkevná inštitúcia sa nemôže vyhnúť tejto najvyššej povinnosti: Krista treba zvestovať všetkým národom.
4. „Základná úloha Cirkvi vo všetkých epochách a zvlášť v našej – tak som pripomenul v prvej programovej encyklike – je zamerať pohľad človeka, vedomie a skúsenosť celého ľudstva na tajomstvo Krista.“4
Svetové poslanie Cirkvi pochádza z viery v Ježiša Krista, ako to hovorí vyznanie viery v trojjediného Boha: „Verím v jedného Pána Ježiša Krista, jednorodeného Syna Božieho, zrodeného z Otca pred všetkými vekmi… On pre nás ľudí a pre našu spásu zostúpil z nebies. A mocou Ducha Svätého vzal si telo z Márie Panny a stal sa človekom.“5
Na udalosti vykúpenia zakladá sa spása všetkých,“ lebo každého sa týka tajomstvo vykúpenia, s každým je Kristus navždy skrze toto tajomstvo spojený.6
Jedine vo viere môžu byť misie pochopené a vo viere majú základ.
A predsa pýtajú sa niektorí, aj vzhľadom na zmeny v modernom svete, aj pre rozširovanie nových teologických ideí: Sú ešte misie medzi nekresťanmi aktuálne? Či nie sú nahradené dialógom medzi náboženstvami? Či napomáhanie v oblasti humánnosti nie je dostatočným cieľom Cirkvi? Či úcta pred svedomím a slobodou nevylučuje každý pokus obracania? Či nemožno byť spasený v každom náboženstve? Načo teda misie?
15. Božie kráľovstvo má zmeniť vzťahy medzi ľuďmi a uskutočňuje sa postupne, ako sa ľudia učia navzájom milovať, vzájomne si odpúšťať a vzájomne si slúžiť. Ježiš poníma celý zákon a za stredobod mu dáva prikázanie lásky. Prv než sa rozlúči so svojimi, dáva im nové prikázanie: „Keď som teda ja, Pán a Učiteľ, umyl nohy vám, aj vy si máte jeden druhému nohy umývať“ (Jn 13, 14). Láska, ktorou Ježiš miloval svet, nachádza svoj vrcholný prejav v obetovaní života za ľudí. Preto je prirodzenosť kráľovstva spoločenstvo všetkých ľudí navzájom a s Bohom.
Kráľovstvo zahrňuje všetkých jednotlivcov, spoločnosť, celý svet. Pracovať pre kráľovstvo znamená uznanie a napomáhanie Božej dynamiky, ktorá je v dejinách ľudstva prítomná a pretvára ho. Budúcnosť kráľovstva znamená pracovať za oslobodenie od zla vo všetkých jeho formách. Božie kráľovstvo je zjavenie a uskutočnenie spásonosného plánu v jeho celej plnosti.