List Efezanom   –   Ef 4

II. Mravné povinnosti, 4,1 – 6,20

Výzva na jednotu. – 1Preto vás prosím ja, väzeň v Pánovi, aby ste žili dôstojne podľa povolania, ktorého sa vám dostalo, 2so všetkou pokorou, miernosťou a zhovievavosťou. Znášajte sa navzájom v láske 3a usilujte sa zachovať jednotu ducha vo zväzku pokoja. 4Jedno je telo a jeden Duch, ako ste aj povolaní v jednej nádeji svojho povolania. 5Jeden je Pán, jedna viera, jeden krst. 6Jeden je Boh a Otec všetkých, ktorý je nad všetkými, preniká všetkých a je vo všetkých.

Dary milosti na budovanie Cirkvi. – 7Ale každý z nás dostal milosť podľa miery, akou nás obdaroval Kristus. 84, 8Preto hovorí:

„Do výšav vystúpil, so sebou vzal zajatcov,
ľuďom dal dary.“

99-10A čo iné znamená to „vystúpil“, ako že aj zostúpil do nižších častí zeme? 10Ten, čo zostúpil, je ten istý, čo aj vystúpil ponad všetky nebesia, aby naplnil všetko.

1111On ustanovil niektorých za apoštolov, niektorých za prorokov, iných za evanjelistov a iných za pastierov a učiteľov, 12aby pripravovali svätých na dielo služby, na budovanie Kristovho tela, 1313-14kým nedospejeme všetci k jednote viery a poznania Božieho Syna, k zrelosti muža, k miere plného Kristovho veku, 14aby sme už neboli malými deťmi, ktorými sem-tam hádže a zmieta hocijaký vietor klamlivého ľudského učenia, ktorý podvodne strháva do bludu. 15Ale žime podľa pravdy a v láske všestranne vrastajme do toho, ktorý je hlavou, do Krista. 1616Z neho celé telo, pevne zviazané a pospájané všetkými oživujúcimi spojivami, podľa činnosti primeranej každej časti, rastie a buduje sa v láske.

Starý a nový človek. – 17Preto hovorím a dosvedčujem v Pánovi: Už nežite, ako žijú pohania, v márnosti svojho zmýšľania, 18so zatemneným rozumom, odcudzení Božiemu životu pre nevedomosť, ktorá sa ich zmocnila, a pre zaslepenosť ich srdca. 19Oni otupeli a oddali sa necudnosti a nenásytne žiadostivo páchajú každú nečistotu.

20Vy ste sa tak o Kristovi neučili, 21ak ste vôbec o ňom počuli a v ňom boli vyučení, ako je pravda v Ježišovi, 22že máte odložiť starého človeka s predošlým spôsobom života, ktorý sa ženie za klamnými žiadosťami do skazy, 23a obnovovať sa duchovne premenou zmýšľania, 24obliecť si nového človeka, ktorý je stvorený podľa Boha v spravodlivosti a pravej svätosti. 2525Preto odložte lož a hovorte pravdu každý so svojím blížnym, veď sme si navzájom údmi. 2626Hnevajte sa, ale nehrešte! Slnko nech nezapadá nad vaším hnevom; 27a nedávajte miesto diablovi! 28Kto kradol, nech už nekradne, ale radšej nech pracuje a vlastnými rukami zarába, aby mal z čoho dať núdznemu. 29Z vašich úst nech nevyjde nijaké zlé slovo, ale iba dobré, na potrebné budovanie, aby prinášalo milosť tým, čo počúvajú. 3030A nezarmucujte Svätého Božieho Ducha, v ktorom ste označení pečaťou na deň vykúpenia.

31Akákoľvek zatrpknutosť, hnev, rozhorčenie, krik a rúhanie aj každá iná zloba nech sú ďaleko od vás. 32Buďte k sebe navzájom láskaví a milosrdní, navzájom si odpúšťajte, ako aj vám odpustil Boh v Kristovi!