Beda, Ariel, Ariel,
mesto, kde sídlil Dávid.
Pridajte rok k roku,
sviatky nech obehnú,

potom budem tiesniť Ariela
a bude povzdych a vzdychanie;
i bude mi ako Ariel.

Budem ťa obliehať dookola,
upevním vôkol teba hradbu
a vystavím proti tebe násyp.

Vtedy budeš pokorne zo zeme hovoriť,
z prachu zeme bude úpieť tvoja reč,
tvoj hlas bude ako duch zo zeme
a z prachu bude šepotať tvoja reč.

Ako drobný prach bude zástup cudzincov,
ako miznúca pleva svorka násilníkov.
I stane sa zrazu, nečakane:

Pán zástupov ťa navštívi
hromom a trasením a veľkým praskotom,
búrkou a víchricou a plameňom žeravého ohňa.

I bude ako sen a nočné videnie
zástup všetkých národov,
bojujúcich proti Arielovi
a všetkých, čo ho obliehajú, obkľučujú a znásilňujú.

Ako keď sa sníva hladnému, že je,
a keď sa prebudí, nemá ukojenú túžbu,
a ako keď sa smädnému sníva, že pije,
a keď sa prebudí, je zmorený
a prahne smädom,
tak bude zástupu všetkých národov,
čo bojujú proti vrchu Sion.

Tŕpnite – a stŕpnete,
zaslepujte sa a oslepnete,
ste opití, ale nie od vína,
tackáte sa, ale nie od liehu.

Lebo Pán vylial na vás ducha závratu
a zavrel vaše oči, prorokov,
zahalil vaše hlavy, vidcov.

Nuž bude vám každé videnie
ako slová zapečatenej knihy.
Keď ju dajú tomu, čo vie čítať,
so slovami: „Čítajže toto!“ –
odpovie: „Nemôžem, je zapečatená.“

A ak dajú knihu tomu, čo nevie čítať,
a povedia: „Čítajže toto!“ –
odpovie: „Neviem čítať.“

Pán povedal:
„Pretože sa mi tento ľud približuje svojimi ústami
a svojimi perami ma ctí,
srdce si však vzďaľuje odo mňa,
takže je ich bázeň ku mne
naučeným ľudským príkazom,

preto, hľa, ja znovu vykonám divy
s týmto ľudom, podivne a čudno,
i zahynie múdrosť jeho mudrcov
a rozum jeho rozumných sa schová.“

Beda tým, čo pred Pánom
hlboko skrývajú úmysel,
vo tme dejú sa ich skutky
a vravia: „Kto nás vidí a kto o nás vie?“

Vaša prevrátenosť! Či hrnčiar hodnotí sa ako hlina,
že tvor hovorí o tvorcovi: „Neurobil si ma!“?
A hrniec vraví hrnčiarovi: „Nechápe!“?

Či to nebude už za krátku chvíľu,
že Libanon premení sa na sad
a sad budú za les pokladať?

A v ten deň počujú hluchí slová knihy
a z tmy a temnoty oči slepých prehliadnu.

Pokorní budú v Pánovi rásť v radosti
a najbiednejší z ľudu
budú plesať v Svätom Izraela.

Veď zmizol násilník a zhynul posmešník
a vyhubení sú, čo bdeli nad zločinom,

čo obvinili človeka pre slovo,
čo sudcovi v bráne kládli osídla
a pre nič odmietli spravodlivého.

Preto takto hovorí Pán Jakubovmu domu,
(ten, čo vykúpil Abraháma):
„Nebude sa teraz hanbiť Jakub
a nezbledne teraz jeho tvár.

Lebo keď uvidí (jeho dietky),
dielo mojich rúk uprostred seba,
zasvätia moje meno,
zasvätia Svätého Jakubovho
a báť sa budú Boha Izraelovho.

Zblúdení duchom pochopia múdrosť
a odbojníci prijmú poučenie.“