660To, že sláva Zmŕtvychvstalého je cez tento čas zastretá, vysvitá z jeho tajomných slov povedaných Márii Magdaléne: „Ešte som nevystúpil k Otcovi; ale choď k mojim bratom a povedz im: Vystupujem k môjmu Otcovi a vášmu Otcovi, k môjmu Bohu a vášmu Bohu“ (Jn 20, 17). To poukazuje na rozdiel v spôsobe, akým sa prejavuje sláva Krista vzkrieseného a sláva Krista povýšeného do neba, kde sedí po pravici Otca. Udalosť nanebovstúpenia, historická a súčasne transcendentná, vyjadruje prechod z jednej slávy do druhej.

661Táto posledná etapa zostáva úzko spätá s prvou, čiže so zostúpením z neba, ktoré sa uskutočnilo pri vtelení.461 Iba ten, ktorý „vyšiel od Otca“, sa môže „vrátiť k Otcovi“: Kristus.583 „Nik nevystúpil do neba, iba ten, čo zostúpil z neba, Syn človeka“ (Jn 3, 13).584 Ľudská prirodzenosť ponechaná iba na svoje sily nemá prístup do „Otcovho domu“,585 do Božieho života a Božej blaženosti. Jedine Kristus mohol človekovi otvoriť tento prístup, „aby sme mali pevnú nádej, že sa ako údy jeho tela dostaneme do nebeskej vlasti, kam nás on predišiel ako naša hlava792 a pôvodca našej spásy“.586

662„A ja, až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe“ (Jn 12, 32). Vyzdvihnutie na kríž je znamením a predzvesťou vyzdvihnutia pri nanebovstúpení. Je jeho začiatkom.1545 Ježiš Kristus, jediný kňaz novej a večnej zmluvy, „nevošiel do Svätyne zhotovenej rukou..., ale do samého neba, aby sa teraz za nás ukázal pred Božou tvárou“ (Hebr 9, 24). V nebi Ježiš Kristus bez prestania vykonáva svoje kňazstvo, „lebo žije stále, aby sa prihováral“ za tých, „ktorí skrze neho prichádzajú k Bohu“ (Hebr 7, 25). Ako „veľkňaz budúcich darov“1137 (Hebr 9, 11) je stredom, hlavnou postavou a hlavným vykonávateľom liturgie, ktorá v nebi uctieva Otca na nebesiach.587

663Teraz už Kristus sedí po pravici Otca: „Výrazom pravica Otca označujeme Božiu česť a slávu, v ktorej Boží Syn jestvoval pred všetkými vekmi ako Boh a jednej podstaty s Otcom a v ktorej, keď sa v posledných časoch stal človekom, sedí aj s telom po tom, ako jeho telo bolo skutočne prijaté do tej istej slávy.“588 648

664Sedieť po pravici Otca znamená nastolenie Mesiášovho kráľovstva a splnenie videnia proroka Daniela o Synovi človeka:541 „Jemu bola odovzdaná moc, sláva a kráľovstvo; jemu slúžili všetky národy, kmene a jazyky. Jeho vláda je vláda večná, ktorá nezanikne, a jeho kráľovstvo nebude nikdy zničené“ (Dan 7, 14). Od tej chvíle sa apoštoli stali svedkami kráľovstva, ktorému nebude konca.589

Zhrnutie

665Kristovo nanebovstúpenie znamená definitívny vstup Ježišovej ľudskej prirodzenosti do nebeskej sféry Boha, odkiaľ znova príde,590 ale ktorá ho zatiaľ ukrýva pred očami ľudí.591

666Ježiš Kristus, hlava Cirkvi, nás predchádza do slávy Otcovho kráľovstva, aby sme my, údy jeho tela, žili v nádeji, že jedného dňa budeme s ním naveky.

667Ježiš Kristus vstúpil raz navždy do nebeskej svätyne a neprestajne sa prihovára za nás ako prostredník, ktorý nám bez prestania zaručuje zosielanie Ducha Svätého.

7. článok
„Odtiaľ príde súdiť živých i mŕtvych“

I. Znova príde v sláve
Ježiš Kristus už vládne prostredníctvom Cirkvi...

668„Kristus práve preto zomrel a ožil, aby vládol aj nad mŕtvymi, aj nad živými“ (Rim 14, 9). Kristovo nanebovstúpenie znamená, že jeho ľudská prirodzenosť má účasť na moci a autorite samého Boha. Ježiš Kristus je Pán: má všetku moc na nebi i na zemi.450 Je vyvýšený „nad každé kniežatstvo, mocnosť, silu a panstvo“, lebo Otec mu „všetko... položil pod nohy“ (Ef 1, 21-22). Kristus je Pán vesmíru592 a dejín. V ňom dejiny človeka, ako aj celé stvorenie nachádzajú svoje „zjednotenie ako v hlave“518 (recapitulatio)593 svoje transcendentné zavŕšenie.

669Kristus ako Pán je aj hlavou Cirkvi, ktorá je jeho telom.594 792 Hoci bol povýšený do neba a oslávený,1088 a tak dokonale splnil svoje poslanie, zostáva tu na zemi vo svojej Cirkvi. Vykúpenie je zdrojom moci, ktorú Kristus v sile Ducha Svätého vykonáva nad Cirkvou.595 „Cirkev, čiže Kristovo kráľovstvo už teraz tajomne prítomné,“596 541 „je zárodkom a počiatkom tohto kráľovstva na zemi“.597