10. Berieme na seba plnú zodpovednosť, ctihodní bratia, za to, o čom sme sa už viackrát vyjadrili, keď sme protestovali proti falošnej kampani a nespravodlivým obvineniam, ktoré predchádzali rozpustenie združení mladých a univerzitných asociácií Katolíckej akcie. Toto rozpustenie sa konalo spôsobom, vyvolávajúcim dojem, že ide o nebezpečné združenia, proti ktorým treba zasiahnuť. Pritom určite ide o deti a mladých, patriacich medzi dobrými k tým najlepším. A sme veľmi šťastný a otcovsky hrdý, že môžeme znova o nich vydať takéto svedectvo. Povedali by sme, že samotní vykonávatelia týchto zákrokov si to tiež mysleli, čo aj dávali najavo, lebo prenasledovanie sprevádzali takou vľúdnosťou, že sa mohlo zdať, ako keby sa chceli ospravedlniť a zároveň žiadať o prepáčenie za to, čo musia robiť. Túto skutočnosť sme vnímali a zároveň sme im za to žehnali.

11. Avšak akoby za náhradu museli trpieť iné osoby, nevynímajúc našu. Koľké ukrutnosti a násilia až po údery a krv, neúctu tlače, slová a skutky predchádzali, sprevádzali a nasledovali neočakávanú policajnú akciu. Tá ukazuje, že často to bola nevedomosť alebo zlá horlivosť, ktorá sa rozprestierala na asociácie a skupiny od vyšších rádov až po oratóriá najmenších, ako aj Kongregáciu dcér Panny Márie.

Všetky tieto prejavy neúcty a násilia nás vedú k presvedčeniu, že dispozície prišli zhora. Jednota rôznych spôsobov zákroku po celom Taliansku, súhlas autorít a orgánov spoločenského poriadku nám dovoľujú a rovnako umožňujú predpokladať, že tieto skutočnosti mali byť prehliadnuté.

Museli sme pripomenúť tieto nepríjemné veci, pretože nechýbala snaha prezentovať tieto udalosti tak, aby väčšia časť verejnosti a svet uverili, že to žalostné rozpustenie nám takých drahých asociácií bolo vykonané bez incidentov a skoro ako bežná záležitosť.

12. Ide však o veľmi veľkú a širokú mieru útokov proti pravde a spravodlivosti. Ak nie všetko, tak určite základné falšovanie a ozajstná lož boli rozptýlené straníckou tlačou, ktorá jediná má slobodu, ale často je manipulovaná. Lži boli zhromaždené do jedného hlásenia a predložené verejnosti najvplyvnejšími prostriedkami propagandy, ktoré teraz poznáme.

13. História zmanipulovaných dokumentov, ktoré neslúžia pravde a spravodlivosti, je smutná a dlhá. Musíme však konštatovať, že napriek mnohým rokom práce v knižnici veľmi zriedkavo sme sa stretli s takým tendenčným dokumentom, ktorý je proti pravde a spravodlivosti. Je zameraný proti Svätej stolici, Katolíckej akcii Talianska a zvlášť proti tvrdo zasiahnutým asociáciám. Nemôžeme mlčať! Nemôžeme to ponechať bez povšimnutia! Čo by sme mohli viac povedať, keby sme nechali v tomto omyle celú verejnosť? Neboli by sme viac hodný zastávať miesto na tomto apoštolskom stolci. Neboli by sme viac hodný ani tej synovskej a veľkodušnej oddanosti, ktorú nám prejavovali drahí synovia z Katolíckej akcie. Títo synovia a dcéry, vďaka Bohu, stále takí početní, veľmi trpeli a trpia, lebo zostali verní našim nariadeniam. Preukázali úctu škole, v ktorej vyrastali, božskému Majstrovi a jeho nehodnému vikárovi. Napriek všetkým zastrašovaniam a násilnostiam dali najavo svojím kresťanským postojom, kde je ozajstná dôstojnosť charakteru, pravá sila ducha, skutočná odvaha a samotná civilizácia.

14. Stručne rozoberieme spomínaný dokument a opravíme jeho zľahčujúce vyjadrenia. Hovoríme zľahčujúce, aby sme nepovedali odvážne, lebo oni veľmi dobre vedeli, že sa môžu spoľahnúť na takmer nemožnosť kontroly zo strany verejnosti. Budeme stručný, pretože zvlášť v poslednom čase sme viackrát hovorili o argumentoch, ku ktorým sa teraz vraciame. Naše slovo už mohlo prísť k vám, ctihodní bratia, a skrze vás aj k našim milovaným synom v Ježišovi Kristovi. Tomuto listu prajeme to isté.

15. Okrem iného uvedené hlásenie hovorilo, že odhalenia nepriateľskej straníckej tlače boli takmer vo všetkom potvrdené, aspoň vo svojej podstate, denníkom L'Osservatore Romano. Pravdou však zostáva, že tento denník ukázal, že takzvané odhalenia boli klamstvá, alebo prinajmenšom nesprávne interpretácie faktov. Na potvrdenie tejto skutočnosti stačí čítať bez zaujatosti a s jednoduchou schopnosťou chápať.

16. Spomínané hlásenie navyše chcelo byť smiešnym pokusom prezentovať Svätú stolicu ako obeť v krajine, kde tisícky turistov môžu vydať svedectvo o úcte voči kňazom, prelátom, Cirkvi a náboženským obradom. Áno, ctihodní bratia, išlo by o smiešny pokus podobný tomu, keby sa niekto pokúšal vylomiť otvorené dvere. Žiaľ, tisícky zahraničných návštevníkov, ktorí nikdy nechýbajú v Taliansku ani v Ríme, mohli pozorovať prítomnosť mnohých bezbožných a rúhavých prejavov neúcty. Videli násilnosti, potupnosti, vandalizmus proti miestam, veciam a osobám v celej krajine, ale aj samotnému nášmu biskupskému stolcu. Tieto skutočnosti sme opakovane odsúdili na základe presných a spoľahlivých informácií.

17. Hlásenie hovorí o „čiernej nevďačnosti“ kňazov, ktorí sa postavili proti strane, ako údajne jedinej záruke náboženskej slobody pre celé Taliansko. Klérus, episkopát a samotná Svätá stolica nikdy neznevážili to, čo sa za všetky posledné roky spravilo v prospech náboženstva. Dokonca často vyslovili úprimné uznanie.

Ale my, episkopát, klérus a všetci verní veriaci, dokonca i všetci obyvatelia, ktorým záleží na poriadku a pokoji, sme boli a sme znepokojení systematickou kampaňou proti zdravej a drahocennej náboženskej slobode a slobode svedomia, ktorá sa začala veľmi rýchlo. Ide o útoky proti Katolíckej akcii, jej rôznym asociáciám, najmä mládežníckym. Čistky spáchané proti nim boli zavŕšené policajnými opatreniami a spôsobmi, o ktorých sme sa už vyjadrili. Ide o také opatrenia a zákroky, ktoré privádzajú k vážnemu podozreniu, že predchádzajúca benevolentnosť nepochádzala len z čistej lásky a náboženskej horlivosti. Ak máme hovoriť o nevďačnosti, tá zostane taká, akú použili voči Svätej stolici strana a režim. Tí, podľa názoru celého sveta, ťažili z priateľských vzťahov so Svätou stolicou na poli vnútornom aj zahraničnom získavaním väčšej prestíže a kreditu. Takéto vzťahy sa zdali byť prehnané pre niektorých nielen v Taliansku, ale i v zahraničí. Z ich strany išlo o prílišnú láskavosť a z našej o prílišnú dôveru.

18. Po uskutočnených policajných opatreniach, sprevádzaných násilím, neúctou a, žiaľ, aj uspokojením a tichým súhlasom autorít spoločenského poriadku, sme zrušili viaceré významné aktivity. Neposlali sme nášho legáta na sté výročie oslavy v Padove a nekonali sa ani slávnostné procesie v Ríme a po celom Taliansku. Hoci sme vedeli, že tieto nariadenia prinesú veľké obety pre veriacich, naše motívy boli také vážne a naliehavé, že sme sa museli takto rozhodnúť. Táto záležitosť bola pre nás, viac ako pre kohokoľvek iného, veľmi nepríjemná.

Ako by sa mohli s radosťou a nadšením konať nejaké slávnosti, keď sme boli v takom žiali a zármutku, keď sa rútil nepriateľ na otcovské srdce všetkých veriacich a materinské srdce matky Cirkvi v Ríme a v Taliansku? A napokon v celom katolíckom svete, to dokázala ozaj svetová spoluúčasť s vami, ctihodní bratia. Alebo ako sme sa nemali strachovať o rešpektovanie osôb a najsvätejších vecí, keď sme videli, ako neúctivo a násilne sa správajú verejné autority?

Všade tam, kam sa dostali naše nariadenia, mali kňazi a veriaci tie isté pocity a dojmy. Kde neboli zastrašovaní, prenasledovaní alebo aj horšie, preukázali pre nás veľmi potešujúce prekonanie skúšok tým, že nahradili slávnostné oslavy hodinami modlitieb, adorácií a odčinení. Všetko sa vykonalo za veľkej účasti ľudu a v plnej zhode s úmyslom Svätého Otca.

19. Vieme, čo sa stalo zásahom autorít tam, ako o tom hovorí spomínané hlásenie, kde naše nariadenia nemohli prísť v správnom čase. Hlásenie však nevraví, že tie isté vládne a stranícke autority už podporovali, alebo by za krátko podporili, zavŕšenie vyslovene protikatolíckych a protináboženských činov. Uvádza však, že sa vyskytli miestne cirkevné autority, ktoré sa cítili schopné „nebrať do úvahy“ náš zákaz. My však nevieme o nijakej miestnej cirkevnej autorite, ktorá by si zaslúžila potupu a urážku obsiahnutú v týchto slovách. Vieme však o nariadeniach miestnych občianskych vrchností a rozhodne ich odsudzujeme, lebo často boli vydané pod nátlakom a vyhrážkami. Vieme aj o bezbožných paródiách na nábožné piesne a procesie. Všetko nechali robiť na hlboký žiaľ veriacich a ozajstné rozčarovanie všetkých obyvateľov milujúcich poriadok a pokoj, ktorí videli konať jedno aj druhé bez toho, aby boli chránení, a čo je horšie, orgánmi, ktoré majú závažnú povinnosť ľudí brániť.