Kniha Sirachovcova   –   Sir 30

Ako vychovávať

1

Kto si miluje syna, často používa (aj) tresty,
aby sa nakoniec radoval a nemusel ohmatávať brány blížnych.

2

Kto si vyučuje syna, dožije sa na ňom chvály
a môže sa ním honosiť v kruhu svojich domácich.

3

Kto si vyučuje syna, do žiarlivosti uvádza nepriateľa,
ale v kruhu priateľov sa ním môže chváliť.

4

Ak mu aj umrie otec, akoby nebol mŕtvy:
lebo podobného (syna) zanecháva po sebe.

5

Keď ho vidí za života, raduje sa z neho,
pri svojom skone sa nezarmucuje,
ani pred nepriateľmi sa nemá čo hanbiť pre neho.

6

Lebo svojmu rodu zanecháva obrancu proti nepriateľom
a priateľom vďačného odplatiteľa.

7

Za maznanie synov bude si viazať rany
a pri každom slove sa mu znepokojí srdce.

8

Nekrotený kôň je nepoddajný,
voľkaný syn bude bez rozvahy, náhly.

9

Maznaj sa so synom a naženie ti strachu,
pohrávaj sa s ním a zarmúti ťa.

10

Nesmej sa mu, by si to neľutoval,
aby ti nakoniec nestŕpli aj zuby.

11

Nepovoľuj mu mnoho za mladi
a nenechaj jeho myseľ bez povšimnutia!

12

Ohýbaj ho ešte v mladosti,
trestaj, kde neškodí, kým je mladý,
aby nezostal tvrdohlavý a nevzoprel sa ti,
mal by si žalosť na duši.

13

Vyučuj si syna a zapracúvaj ho,
aby si nenarazil na jeho neslušnosť.

Ako si šetriť zdravie

14

Lepšie je na tom chudobný, ak je zdravý a mocný v sile,
ako nevládny a neduhom bičovaný boháč.

15

Nad všetko zlato a striebro drahšia je zdravá myseľ posvätená pravdou
a zdravé telo je viac ako nezmerné bohatstvo.

16

Niet bohatstva nad bohatstvo zdravého tela;
a niet väčšej blaženosti nad radosť srdca.

17

Lepšia je smrť ako trpký život
a večné spočinutie je lepšie ako ustavičná choroba.

1830,18-19

Maškrty, ktoré nemôžu požiť uzavreté ústa,
podobné sú hodovným pokrmom, ktorými obložia hrob.

19

Aký pôžitok má z obetovaného (jedla) modla?
Nemôže ani jesť, ani ovoňať:

20

taký je aj ten, koho Pán odoženie od seba
a dá mu znášať odplatu za neprávosti.

21

Očami hľadí (na svoje bohatstvo) a stone pri tom,
ako keď eunuch so vzdychom objíma pannu.

22

Zármutok si nepripusť na myseľ,
ani sa nesužuj svojimi nápadmi!

23

Veselosť srdca – to je život pre človeka,
a svätosť je nevyčerpateľný poklad:
jasavá radosť dodáva mužovi na veku.

24

Zľutuj sa nad svojou dušou, ľúbiac sa trvale Bohu,
maj sústredenú myseľ pre svätosť
a ďaleko zaháňaj od seba (všetok) zármutok!

25

Lebo zármutok zničil už mnohých,
a nikto nemá z toho osoh.

26

Závisť a hnevlivosť skracujú život
a (mnohé) premýšľanie privádza predčasne starobu.

2727

Jasná a dobrá myseľ sa ukáže pri hodovaní,
lebo hodovanie je časté u neho.