Kniha žalmov   -   Ž 36

Hriešnikova zloba a Božia dobrota

1

Zbormajstrovi. Od Dávida, Pánovho služobníka.

2

Neprávosť našepkáva hriešnikovi v hĺbke jeho srdca;
pred jeho očami nieto bázne Božej.

3

Sám sebe lichotí do vlastných očí,
aby nemusel poznať svoju neprávosť a zanevrieť na ňu.

4

Slová jeho úst sú neprávosť a klam;
prestal už myslieť rozvážne a robiť dobre.

5

Na svojom lôžku premýšľa o neprávosti,
dáva sa na cesty nedobré,
nijakej zloby sa neštíti.

6

Pane, tvoje milosrdenstvo siaha po nebesia
a tvoja vernosť až k oblakom.

7

Tvoja spravodlivosť je ako Božie výšiny,
tvoje súdy ako morská hlbina:
ty, Pane, ľuďom i zveri pomáhaš.

8

Bože, aké vzácne je tvoje milosrdenstvo!
Ľudia sa utiekajú do tône tvojich krídel.

9

Opájajú sa blahobytom tvojho domu
a pijú z potoka tvojich rozkoší.

10

Veď u teba je zdroj života
a v tvojom svetle uvidíme svetlo.

11

Svoju milosť daj tým, čo ťa poznajú,
a spravodlivosť tým, čo majú srdce úprimné.

12

Nech ma nezasiahne noha pyšného,
nech mnou nepohne ruka hriešnika.

13

Hľa, padli tí, čo páchali neprávosť,
zrútili sa a viac nevstanú.