Asafov žalm.
Zvrchovaný Boh, Pán, prehovoril
a vyzval zem od východu slnka až po jeho západ.

Zo Siona plného nádhery zažiaril Boh;

náš Boh prichádza a už nemlčí:
pred ním je žeravý oheň
a vôkol neho búrka mohutná.

On nebo i zem volá z výšavy
na súd nad svojím národom:

„Zhromaždite mi mojich svätých,
čo zmluvu so mnou spečatili obetou.“

A nebesia zvestujú jeho spravodlivosť,
veď sudcom je sám Boh.

„Počuj, ľud môj, chcem hovoriť;
teba, Izrael, idem usvedčiť
ja, Boh, čo tvojím Bohom som.

Neobviňujem ťa pre tvoje obety,
veď tvoje žertvy stále sú predo mnou.

Viac z tvojho domu býčky neprijmem
ani capov z tvojich čried.

Lebo mne patrí všetka lesná zver,
tisícky horskej zveriny.

Poznám všetko vtáctvo lietavé,
moje je i to, čo sa hýbe na poli.

Aj keď budem hladný, nebudem pýtať od teba;
veď moja je zem i s tým, čo ju napĺňa.

Vari ja hovädzie mäso jedávam
alebo pijem krv kozľaciu?

Obetuj Bohu obetu chvály
a Najvyššiemu svoje sľuby splň.

A vzývaj ma v čase súženia:
ja ťa zachránim a ty mi úctu vzdáš.“

No hriešnikovi Boh hovorí:
„Prečo odriekaš moje príkazy
a moju zmluvu v ústach omieľaš?

Veď ty nenávidíš poriadok
a moje slovo odmietaš.

Keď vidíš zlodeja, pridávaš sa k nemu
a s cudzoložníkmi sa spolčuješ.

Zo svojich úst vypúšťaš zlo
a klamstvá snuje tvoj jazyk.

Vysedávaš si a ohováraš svojho brata,
syna svojej matky potupuješ.

Toto páchaš, a ja by som mal mlčať?
Myslíš si, že ja som ako ty:
teraz ťa obviňujem a hovorím ti to do očí.

Pochopte to, vy, čo zabúdate na Boha;
inak vás zahubím a nik vám nepomôže.

Kto prináša obetu chvály, ten ma ctí;
a kto kráča bez úhony, tomu ukážem Božiu spásu.“