Zbormajstrovi. Na nápev „Ľalia“. Dávidov žalm.

Zachráň ma, Bože,
lebo voda mi vystúpila až po krk.

V bezodnom bahne viaznem a nemám pevnej pôdy pod nohami,
dostal som sa do hlbín vôd a zalieva ma príval.

Ustatý som od volania, hrdlo mi zachríplo.
Unavili sa mi oči, čo tak vyzerám svojho Boha.

Viac než mám vlasov na hlave,
je tých, čo ma bez príčiny nenávidia.
Mocnejší sú tí, čo ma prenasledujú, sú to nepriatelia klamárski;
musel som vrátiť, čo som neulúpil.

Bože, ty poznáš moju pochabosť
a moje poklesky nie sú ti skryté.

Nech sa nemusia pýriť pre mňa tí, čo dúfajú v teba,
Pane, Bože zástupov.
Nech sa nemusia hanbiť pre mňa tí,
čo ťa hľadajú, Bože Izraela.

Pre teba znášam potupu
a hanba mi pokrýva tvár.

Svojim bratom som sa stal cudzincom
a synom svojej matky neznámym.

Stravuje ma horlivosť za tvoj dom,
padajú na mňa urážky tých, čo ťa urážajú.

V pôstoch som si dušu vyplakal,
no aj to mi bolo na potupu.

I vrecovinu som si obliekol
a príslovečným som sa stal.

Utŕhajú si zo mňa tí, čo vysedávajú v bráne,
a pri víne pospevujú o mne pijani.

Ale ja, Pane, obraciam sa modlitbou k tebe
v tomto čase milosti.
Vypočuj ma, Bože, pre svoju veľkú dobrotu,
pre svoju vernosť mi pomôž.

Vytrhni ma z bahna, aby som sa nepohrúžil doň,
a budem vytrhnutý z moci svojich nenávistníkov
i z hlbokých vôd.

Nech ma nezatopí príval vôd,
nech ma nepohltí hlbina
a priepasť nezavrie nado mnou pažerák.

Vyslyš ma, Pane, veď si dobrotivý a láskavý;
pre svoje veľké milosrdenstvo pohliadni na mňa.

Neodvracaj tvár od svojho služobníka,
veď, hľa, trpím; čím skôr ma vyslyš.

Príď ku mne a zachráň ma,
so zreteľom na mojich nepriateľov ma vysloboď.

Ty poznáš moju potupu,
moju hanbu i moje zneuctenie.

Potupa mi zlomila srdce a ochabol som.
Čakal som, že dakto bude mať so mnou súcit, no takého som nestretol;
čakal som, že dakto ma poteší, ale taký sa nenašiel.

Do jedla mi dali žlče,
a keď som bol smädný, napojili ma octom.

Nech sa im ich stôl stane nástrahou,
odplatou a pohoršením.

Nech sa im oči zatemnia, aby nevideli,
a nech v bedrách oslabnú navždy.

Vylej na nich svoje rozhorčenie,
nech ich zachváti páľava tvojho hnevu.

Nech spustne ich táborisko
a v ich stanoch nech nemá kto bývať.

Lebo prenasledujú toho, koho si ty udrel,
a množia bolesti tomu, koho si zranil.

K ich neprávosti pridaj neprávosť,
nech nevojdú do tvojej spravodlivosti.

Nech sú vytretí z knihy žijúcich
a nech nie sú zapísaní medzi spravodlivými.

Som úbožiak, plný bolesti;
tvoja pomoc, Bože, ma pozdvihne.

Piesňou chcem Božie meno osláviť
a velebiť ho chválospevmi.

A Pánovi to bude milšie, ako keby som obetoval býka,
ako keby som obetoval junca, ktorému rastú rožky a ratice.

Nech zvedia o tom ponížení a nech sa potešia;
hľadajte Boha a srdce vám oživne.

Lebo Pán vypočuje chudobných
a nepohŕda svojimi, keď sú v zajatí.

Nech ho chvália nebesia i zem,
moria a všetko, čo sa hýbe v nich.

Lebo Boh zachráni Sion
a vybuduje mestá Júdove;
usadia sa tam a budú ich majetkom.

A zdedia ho potomci jeho služobníkov
a tí, čo milujú jeho meno, budú v ňom prebývať.