Pane, prečo si tak ďaleko?
Prečo sa skrývaš v časoch súženia?

Bezbožný vo svojej pýche sužuje bedára;
nech sa chytí do nástrah, čo sám zosnoval.

Veď hriešnik sa chvastá svojou náruživosťou
a lakomec sa vychvaľuje.

Hriešnik pohŕda Pánom a namyslene hovorí:
„Boh nezasahuje; Boha niet.“

Také sú všetky jeho myšlienky
a jeho cesty sú vždy úspešné.
Ďaleko je od myšlienky na tvoj súd
a všetkých svojich odporcov nemá za nič.

V srdci si takto hovorí: „Mnou nič nepohne,
ani mňa, ani moje pokolenie nezastihne nešťastie.“

Jeho ústa sú plné luhania, klamu a podvodu;
pod jeho jazykom zločin a násilie.

Sedí na postriežke blízko osád,
nevinného zákerne zabíja.

Očami sliedi za chudákom;
ako lev v húštine číha v úkryte.
Číha, chce schvátiť bedára;
chytá ho a hádže naňho sieť.

Prikrčí sa a vyrúti, i hynú chudáci
v jeho násilných pazúroch.

V duchu si ešte hovorí: „Boh zabudol,
odvrátil svoju tvár, vôbec sa nedíva.“

Povstaň, Pane, Bože, zdvihni svoju ruku,
nezabúdaj na úbohých.

Ako môže bezbožník Bohom pohŕdať?
Ako si môže v duchu hovoriť: „Boh nezasiahne!“?

Ty vidíš, veď ty hľadíš na útrapy a žiaľ
a berieš ich do svojich rúk.
Na teba sa chudák spolieha
a sirote pomáhaš.

Rozmliažď rameno hriešnika a zločinca;
budeš hľadať jeho hriech, a už ho nenájdeš.

Pán je kráľom navždy, na veky vekov.
Pohania vymizli z jeho krajiny.

Pane, ty vyslýchaš túžbu úbožiakov,
vzpružuješ im srdce, ucho si k nim nakláňaš.

Zastaň sa práva siroty a utláčaného,
aby už nikdy nenaháňal hrôzu človek stvorený zo zeme.