Vďaka za oslobodenie
1Ž 107
Oslavujte Pána, lebo je dobrý,
lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.
Tak nech hovoria tí, ktorých Pán vykúpil,
ktorých vykúpil z rúk protivníkových
a zhromaždil z rozličných krajín
od východu i západu,
od severu i od mora.
4
Blúdili pustatinou a po vyprahnutej stepi,
nenachádzali cestu k trvalému bydlisku.
Mali hlad a smäd,
ubúdalo v nich života.
V súžení volali k Pánovi
a on ich vyslobodil z úzkostí.
7
Na správnu cestu ich priviedol,
aby šli po nej k trvalému bydlisku.
Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo
a za zázraky v prospech ľudí,
lebo smädného napojil
a hladného nakŕmil dobrotami.
10 n.
V temnotách a v tieni smrti sedeli,
sputnaní biedou a železom,
lebo sa vzopreli Božím výrokom
a zámery Najvyššieho zavrhli.
Preto ich srdce útrapami pokoril,
ostali nevládni a bez pomoci.
V súžení volali k Pánovi
a on ich vyslobodil z úzkostí.
Z temnôt a z tône smrti ich vyviedol
a ich putá rozlomil.
Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo
a za zázraky v prospech ľudí,
lebo rozdrvil brány bronzové
a rozlomil závory zo železa.
Na ceste neprávosti rozum stratili
a trpeli za svoje priestupky.
Každý pokrm sa im sprotivil
a priblížili sa až k bránam smrti.
V súžení volali k Pánovi
a on ich vyslobodil z úzkostí.
Zoslal im svoje slovo a uzdravil ich
a vyslobodil ich zo záhuby.
Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo
a za zázraky v prospech ľudí.
Obetu chvály nech mu prinesú,
o jeho skutkoch nech hovoria s plesaním.
Púšťali sa na lodiach po mori
a na veľkých vodách robili obchody.
Tam videli diela Pánove
a na hlbočinách jeho zázraky.
Prehovoril a vyvolal búrku úžasnú,
až sa morské vlny vzdúvali;
priam k nebu stúpali
a vzápätí sa prepadali do hlbín;
duša im hrôzou zmierala.
Knísali sa a tackali ako opití;
boli v koncoch so všetkou svojou múdrosťou.
V súžení volali k Pánovi
a on ich vyslobodil z úzkostí.
Búrku premenil na vánok
a morské vlny umĺkli.
Tešili sa, že vlny utíchli,
a priviedol ich do prístavu, za ktorým túžili.
Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo
a za zázraky v prospech ľudí.
32
V zhromaždeniach ľudu nech ho velebia
a nech ho chvália v zbore starších.
33-41
Potoky na púšť premenil
a na súš vodné pramene,
úrodnú zem na soľnú step
pre zlobu jej obyvateľov.
A z púšte zasa urobil jazerá,
z vyschnutej zeme vodné pramene.
Hladujúcich tam usadil
i založili si trvalé bydlisko.
Obsiali polia a vysadili vinice
a získali bohatú úrodu.
I požehnal ich a rozmnožili sa preveľmi
a nezmenšil im ani počet dobytka.
A zasa ich málo zostalo a dostali sa do biedy
pod ťarchou nešťastia a bolesti.
Opovrhnutím zahrnul kniežatá
a dal im blúdiť po stepi neschodnej.
Chudákov však z biedy povzniesol,
ich rody ako stáda rozmnožil.
Spravodliví to uvidia a potešia sa,
ničomníci všetci stratia reč.
Kto je dosť múdry, že sa nad tým zamyslí
a pochopí milosrdenstvo Pánovo?