Pieseň. Dávidov žalm.

Ochotné je moje srdce, Bože,
ochotné je moje srdce:
budem ti spievať a hrať.
Prebuď sa, duša moja,

prebuď sa, harfa a citara,
chcem zobudiť zornicu.

Budem ťa, Pane, velebiť medzi pohanmi
a zaspievam ti žalmy medzi národmi.

Lebo až po nebesia siaha tvoje milosrdenstvo
a tvoja vernosť až po oblaky.

Bože, vznes sa nad nebesia
a tvoja sláva nech je nad celou zemou.

Zachráň svojich najmilších;
pomôž svojou pravicou a vyslyš ma.

Vo svojej svätyni Boh povedal:
„S radosťou rozdelím Sichem
a rozmeriam sukotské údolie.

Môj je Galaád a môj je Manasses;
Efraim je prilba mojej hlavy
a Júda moje žezlo vladárske.

Moab je nádrž, v ktorej sa kúpavam,
Idumea sa mi stane podnožkou,
nad Filištínskom víťazne zajasám.“

Kto ma privedie do opevneného mesta
a kto ma odprevadí až do Idumey?

Kto iný ako ty, Bože, čo si nás odvrhol?
A prečo už, Bože, nekráčaš na čele našich vojsk?

Ty nám pomôž dostať sa z útlaku,
pretože ľudská pomoc nestačí.

S Bohom budeme udatní,
on našich nepriateľov pošliape.