Pútnická pieseň.
Pane, pamätaj na Dávida
a na jeho veľkú ochotu,

že prisahal Pánovi
a mocnému Bohu Jakubovmu zložil sľub:

„Do príbytku svojho domu nevkročím,
ani sa neuložím na svoje lôžko;

svojim očiam nedoprajem spánku
ani svojim viečkam zdriemnutia,

kým nenájdem miesto pre Pána,
príbytok pre mocného Jakubovho Boha.“

Počuli sme, že archa je v Efrate,
a našli sme ju na jaarských nivách.

Vstúpme teda do Pánovho príbytku
a padnime k podnožke jeho nôh.

Zaujmi, Pane, miesto svojho odpočinku,
ty a archa tvojej všemoci.

Tvoji kňazi nech sa odejú do spravodlivosti
a tvoji svätí nech plesajú.

Pre svojho služobníka Dávida
neodmietaj tvár svojho pomazaného.

Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou;
je pravdivá, nikdy ju neodvolá:
„Potomka z tvojho rodu
posadím na tvoj trón.

Ak tvoji synovia dodržia moju zmluvu
a moje príkazy, ktoré ich naučím,
aj ich synovia budú sedieť
na tvojom tróne naveky.“

Lebo Pán si vyvolil Sion,
želal si mať ho za svoj príbytok:

„To je miesto môjho odpočinku naveky;
tu budem bývať, lebo som túžil za ním.

Štedro požehnám jeho komory,
chlebom nasýtim jeho chudobných.

Jeho kňazov odejem do rúcha spásy
a svätí budú plesať v radosti.

Tu Dávidovej moci dám vypučať,
svojmu pomazanému pripravím svetlo.

Jeho nepriateľov hanbou zakryjem,
no na jeho hlave zažiari diadém.“