Od Dávida.
Nech je zvelebený Pán, môj ochranca,
čo učí moje ruky zápasiť
a moje prsty bojovať.

On je ku mne milosrdný a dodáva mi odvahy,
on je moje útočište a môj osloboditeľ;
on je moja záštita, na ktorú sa spolieham;
on mi podrobuje môj ľud.

Pane, čože je človek, že sa k nemu priznávaš,
a syn človeka, že myslíš na neho?

Preludu sa človek podobá,
jeho dni sú ako letiaci tieň.

Pane, zníž nebesia a zostúp z nich;
dotkni sa vrchov a budú chrliť dym.

Zablýskaj bleskom a rozpráš nepriateľov;
vypusť šípy a vydes ich.

Vystri ruku z výsosti;
vytrhni ma a vysloboď z prívalov,
z rúk cudzincov;

ich ústa luhajú
a ich pravica je krivoprísažná.

Bože, novú pieseň ti zaspievam;
zahrám ti na desaťstrunovej citare.

Ty pomáhaš kráľom,
ty zachraňuješ svojho sluhu Dávida pred mečom záhuby.

Vytrhni ma a vysloboď
z rúk cudzincov.
Ich ústa luhajú,
ich pravica je krivoprísažná.

Naši synovia nech sú ako mládniky,
čo vyrastajú v mladistvej sile.
Naše dcéry nech sú sťa stĺpy nárožné,
kresané ako kvádre chrámové.

Naše sýpky nech sú plné,
nech je v nich hojnosť všetkých plodov.
Našich oviec nech sú nesčíselné tisíce
na našich nivách;

náš statok nech je vypasený.
Nech niet trhlín na hradbách ani vyhnanstva,
ani náreku na našich uliciach.

Blažený ľud, ktorému sa tak vodí;
blažený ľud, ktorého Bohom je Pán.