Dávidov žalm.
Pane, odsúď tých, čo mňa odsudzujú,
napadni tých, čo mňa napádajú.

Vezmi zbroj a štít
a vstaň mi na pomoc.

Zažeň sa kopijou a sekerou
proti tým, čo ma prenasledujú.
Povedz mojej duši: „Ja som tvoja spása.“

Nech sa hanbia a červenajú tí,
čo mi číhajú na život;
nech sú zavrátení a nech sa hanbia tí,
čo mi chcú zle.

Nech sú ako prach pred vetrom
a nech ich ženie Pánov anjel;

nech je ich cesta tmavá a klzká
a Pánov anjel nech ich prenasleduje.

Lebo bez príčiny mi nastavili sieť,
bez dôvodu mi vykopali jamu.

Nech ho znenazdania stihne pohroma
a nech sa sám chytí do siete, ktorú nastavil,
nech sám padne do tej istej pohromy.

Lež moja duša bude plesať v Pánovi
a bude sa tešiť z jeho pomoci.

Všetko vo mne bude hovoriť:
„Pane, kto sa ti vyrovná?
Úbožiaka zachraňuješ z rúk tých, čo sú silnejší od neho,
chudáka a bedára pred lúpežníkmi.“

Vystúpili kriví svedkovia
a pýtali sa na to, o čom nemám ani tušenia.

Za dobré sa mi odplácali zlým;
som celkom opustený.

Keď oni boli chorí,
ja som nosil rúcho kajúcne.
Umŕtvoval som sa pôstom
a v srdci som sa stále modlil.

Ako k priateľovi, ako k bratovi som sa správal k nim;
zármutok ma zohol, akoby som oplakával vlastnú mať.

Ale keď som klesol ja, oni sa zaradovali a hneď sa zhŕkli;
zhŕkli sa proti mne a bili ma i tí, ktorých som ani nepoznal.

Bez prestania ma trhali,
dráždili ma, posmievali sa mi
a zubami škrípali proti mne.

Pane, ako dlho sa budeš na to dívať?
Zachráň ma pred ich zlobou
a pred levmi život môj.

Budem ťa oslavovať vo veľkom zhromaždení
a chváliť uprostred zástupov.

Nech sa netešia nado mnou falošní nepriatelia,
čo ma nenávidia bez príčiny a prebodávajú očami.

Lebo nehovoria, čo je na pokoj,
ale vymýšľajú úklady proti tichým zeme.

Naširoko rozďavujú ústa proti mne,
hovoria: „Dobre, dobre, na vlastné oči vidíme.“

Pane, ty to vidíš, nuž nemlč;
Pane, nevzďaľuj sa odo mňa.

Prebuď sa, vstaň a zachráň ma,
Pán môj a Boh môj, ujmi sa môjho sporu.

Pane, Bože môj, súď ma podľa svojej spravodlivosti,
nech sa netešia nado mnou.

Nech si v srdci nehovoria:
„Dobre, ako sme si želali.“
A nech nehovoria: „Zhltli sme ho.“

Nech sa hanbia a červenajú všetci dovedna,
čo sa tešia z môjho nešťastia,
nech hanba a potupa zaodeje tých,
čo sa povyšujú nado mňa.

Nech sa tešia a radujú tí, čo aj mne žičia spravodlivosť,
a nech stále hovoria: „Nech je zvelebený Pán,
čo svojho sluhu obdarúva pokojom.“

Vtedy môj jazyk bude rozprávať o tvojej spravodlivosti
a bude ťa oslavovať deň čo deň.