Pieseň. Žalm Koreho synov.

Veľký je Pán a hoden každej chvály
v meste nášho Boha.

Jeho svätý vrch, prekrásne návršie, je celej zemi na radosť.
Vrch Sion, tajomný príbytok,
je mestom veľkého kráľa.

Boh sa preslávil v jeho palácoch
ako istá ochrana.

Lebo hľa, králi sa spolčili
a utvorili jeden šík.

No sotva sa pozreli, stŕpli úžasom,
zmiatli sa a dali sa na útek;

hrôza ich tam schvátila,
bolesti ako rodičku,

ako keď východný víchor
rozbíja lode taršišské.

Čo sme počuli, to sme aj videli
v meste Pána zástupov,
v meste nášho Boha:
Boh ho založil naveky.

Spomíname, Bože, na tvoje milosrdenstvo
uprostred tvojho chrámu.

Ako tvoje meno, Bože,
tak aj tvoja sláva šíri sa až do končín zeme;
tvoja pravica je plná spravodlivosti.

Nech sa raduje vrch Sion a judejské dcéry nech jasajú
nad tvojimi výrokmi.

Obíďte Sion a obklopte ho,
spočítajte jeho veže.

Dobre si všimnite jeho hradby,
prejdite jeho paláce,
aby ste mohli rozprávať ďalšiemu pokoleniu,

že on je Boh, náš Boh,
naveky a na veky vekov:
on sám nás bude stále sprevádzať.