Zbormajstrovi. Dávidov poučný chválospev.

Zložil ho po tom, čo prišiel Idumejčan Doeg so správou,
že Dávid vošiel do Abimelechovho domu.

Prečo sa ešte vystatuješ zlobou, ty,
čo sa zmôžeš iba na ničomnosť?

Úklady strojíš deň čo deň,
jazyk máš ostrý ako britva, ty podvodník.

Zlo miluješ viacej než dobro,
lož väčšmi ako pravdu.

Najmilšie sú ti reči zhubné, ty jazyk úlisný.

Preto ťa Boh navždy zničí,
odstráni ťa, vyženie ťa zo stanu,
vytrhne ti korene z krajiny žijúcich.

Spravodliví to uvidia a zľaknú sa,
ale z neho sa vysmejú:

„Pozrite človeka, čo sa neutiekal k Bohu,
lež zakladal si na veľkom bohatstve
a domohol sa moci svojimi úskokmi.“

Ja som však ako zelená oliva v Božom dome.
Úfam v Božie milosrdenstvo
navždy a naveky.

Ustavične ťa chcem velebiť za to, čo si urobil,
a s tvojimi svätými sa chcem spoliehať na tvoje meno,
lebo je dobré.