Zbormajstrovi. Na nápev „Ľalie – svedectvo“.
Dávidov poučný žalm. Miktam.

Keď sa vydal proti mezopotámskym Aramejcom
a Aramejcom zo Zeby a keď sa Joab vrátil z Edomu,
kde v Soľnom údolí pobil dvanásťtisíc (mužov).

Bože, ty si nás odvrhol, ty si nás rozohnal;
rozhneval si sa, ale opäť sa k nám obráť.

Zatriasol si zemou, rozštiepil si ju,
ale zahoj jej trhliny, lebo sa chveje.

Tvrdú skúšku si zoslal na svoj ľud,
napojil si nás vínom závratu.

Tým, čo sa ťa boja, dal si znamenie,
aby utiekli pred lukom.

Aby sa vyslobodili tí, ktorých miluješ;
zachráň nás svojou pravicou a vyslyš nás.

Vo svojej svätyni Boh povedal:
„S radosťou rozdelím Sichem
a rozmeriam sukotské údolie.

Môj je Galaád a môj je Manasses;
Efraim je prilba mojej hlavy.
Júda je moje žezlo vladárske,

Moab je nádrž, v ktorej sa kúpavam.
Idumea sa mi stane podnožkou,
nad Filištínskom víťazne zajasám.“

Kto ma privedie do opevneného mesta
a kto ma odprevadí až do Idumey?

Kto iný, ako ty, Bože, čo si nás odvrhol?
A prečo už, Bože, nekráčaš na čele našich vojsk?

S Bohom budeme udatní,
on našich utláčateľov pošliape.