Zbormajstrovi. Dávidov žalm.

Počuj, Bože, môj hlasitý nárek;
ochraňuj mi život pred strašným nepriateľom.

Bráň ma pred zberbou ničomníkov,
pred tlupou zločincov.

Jazyk si brúsia ako meč,
ako šípy hádžu jedovaté slová,

aby nevinného zasiahli z úkrytu.
Znezrady a smelo doňho strieľajú,

utvrdzujú sa v zločinnom zámere.
Radia sa, ako zastrieť osídla,
a vravia si: „Ktože ich zbadá?“

Vymýšľajú neprávosť a čo vymyslia, aj dovŕšia.
Hlbočina je človek a jeho srdce priepasť.

Lež Boh ich zasiahol svojimi šípmi;
zrazu ich pokryli rany,

vlastný jazyk sa im stal nešťastím.
Všetci, čo ich vidia, kývajú hlavou,

strach zachváti každého človeka;
i budú hlásať Božie skutky
a chápať jeho diela.

Spravodlivý sa teší v Pánovi a spolieha sa na neho
a jasajú všetci, čo majú srdce úprimné.