Asafova poučná pieseň.
Prečo si nás, Bože, tak celkom zavrhol
a prečo si hnevom zahorel proti ovciam tvojej pastviny?

Pamätaj na svoj ľud,
ktorý je tvoj odprvoti.
Vykúpil si výhonok svojho dedičstva,
vrch Sion, na ktorom prebývaš.

Namier svoje kroky k večným zrúcaninám:
nepriateľ spustošil celú svätyňu.

Tí, čo ťa nenávidia, ryčia
uprostred tvojho miesta svätého,
vztyčujú svoje zástavy na znak víťazstva.

Podobajú sa tým, čo sa veľmi rozháňajú sekerou
v hustom lese.

Tak vylamujú brány chrámové
a stŕhajú ich sekerou i hákom.

Podpálili tvoju svätyňu,
príbytok tvojho mena až do základu zneuctili.

V srdci si povedali: „Zničme ich všetkých odrazu,“
a vypálili tvoje sväté miesta v krajine.

Nevidíme naše zástavy,
niet už proroka
a nik z nás nevie, dokedy to potrvá.

Bože, dokedy sa bude rúhať nepriateľ?
Vari naveky bude protivník urážať tvoje meno?

Prečo odťahuješ svoju ruku
a prečo v lone držíš pravicu?

Veď predsa Boh je naším kráľom od vekov
a spásne skutky konal na zemi.

More si svojou mocou rozdvojil
a rozdrvil si hlavy drakom vo vodách.

Leviatanovi si hlavy roztĺkol,
za pokrm si ho dal morským obludám.

Ty si dal vyvrieť žriedlam i potokom
a vyschnúť riekam nevysychajúcim.

Tvoj je deň, tvoja je aj noc,
ty si utvoril nebeské svetlá i slnko.

Ty si zemi ustanovil hranice;
že je leto a zima, to si ty zariadil.

Pamätaj, Pane, na to,
že sa to tebe rúha nepriateľ
a nerozumný ľud tvoje meno uráža.

Nevydaj divej zveri tých, čo ťa oslavujú,
a nezabúdaj nikdy na svojich úbožiakov.

Zhliadni na svoju zmluvu,
veď násilníci si rozložili stany po celej krajine.

Pokorný nech sa s hanbou nevracia,
chudák a bedár budú tvoje meno velebiť.

Vstaň, Bože, a ujmi sa svojej veci,
maj na pamäti urážky,
ktorými ťa hlupák častuje deň čo deň.

Nezabúdaj na krik svojich nepriateľov,
veď hurhaj vzbúrencov sa stále stupňuje.