Pieseň. Asafov žalm.

Bože, neodpočívaj a nemlč,
nebuď ticho, Bože,

lebo, hľa, tvoji nepriatelia zúria
a dvíhajú hlavu tí, čo ťa nenávidia.

Spriadajú úskočné plány proti tvojmu ľudu
a radia sa proti tým, ktorých ty chrániš.

Hovoria si: „Poďte, vyhubme ich, aby neboli národom,
aby sa meno Izraela už ani nespomenulo.“

Tak sa jednomyseľne dohovorili,
proti tebe uzavreli zmluvu:

stany Edomu a Izmaelčania,
Moab a Agarénčania,

Gebal, Amon a Amalek,
Filištínsko s obyvateľmi Týru.

Ba aj Asýrsko sa k nim pridalo;
stali sa pomocou synom Lotovým.

Urob im to, čo Madiánčanom a Sisarovi,
čo Jabinovi pri potoku Kišon;

pohynuli pri Endore
a stali sa hnojivom zeme.

S ich kniežatami nalož ako s Orebom a Zebom
a so všetkými ich vojvodcami ako so Zebeeom a Salmanom,

ktorí povedali:
„Zaujmime dedične Božie pastviny!“

Bože môj, daj, nech sú ako páperie,
ako plevy vo vetre,

ako požiar, čo lesy spaľuje,
a ako plameň stravujúci hory;

tak ich prenasleduj svojou búrkou
a vydes ich svojou víchricou.

Hanbou im prikry tvár
a budú hľadať tvoje meno, Pane.

Nech sa hanbia a desia na veky vekov,
nech sa hanbia a hynú.

Nech poznajú, že tvoje meno je Pán,
že ty jediný si Najvyšší nad celou zemou.