Modlitba Mojžiša, Božieho muža.
Pane, stal si sa nám útočišťom
z pokolenia na pokolenie.

Prv než sa vrchy zrodili a povstali zem i svet,
ty, Bože, si od vekov až naveky.

Človeka vraciaš do prachu
a hovoríš: „Vráťte sa, synovia človeka!“

Veď tisíc rokov je u teba
ako deň včerajší, čo sa pominul,
a ako jedna nočná stráž.

Uchvacuješ ich: sú ako ranný sen;

sú ako bylina v rozpuku:
ráno kvitne a rastie,
večer vädne a usychá.

Hynieme vskutku pre tvoj hnev
a desí nás tvoje rozhorčenie.

Naše neprávosti si postavil pred svoj zrak
a pred jas svojej tváre naše tajné chyby.

V tvojom hneve sa nám míňajú všetky dni
a naše roky plynú ako vzdych.

Vek nášho žitia je sedemdesiat rokov
a ak sme pri sile, osemdesiat.
No zväčša sú len trápením a trýzňou,
ubiehajú rýchlo a my odlietame.

Kto pozná silu tvojho hnevu
a s bázňou prijme tvoje rozhorčenie?

A tak nás nauč rátať naše dni,
aby sme našli múdrosť srdca.

Obráť sa k nám, Pane; dokedy budeš meškať?
Zľutuj sa nad svojimi služobníkmi.

Hneď zrána nás naplň svojou milosťou
a budeme jasať a radovať sa po všetky dni života.

Rozveseľ nás za dni, keď si nás ponížil,
za roky, keď sme okusovali nešťastie.

Nech sa tvoje dielo zjaví tvojim služobníkom
a ich deťom tvoja nádhera.

Nech je nad nami dobrotivosť Pána, nášho Boha;
upevňuj dielo našich rúk,
dielo našich rúk upevňuj!