Sme údmi Kristovho tela. – 1212Lebo ako je jedno telo a má mnoho údov, ale všetky údy tela sú jedno telo, hoci je ich mnoho, tak aj Kristus. 13Veď my všetci, či Židia alebo Gréci, či otroci alebo slobodní, boli sme v jednom Duchu pokrstení v jedno telo. A všetci sme boli napojení jedným Duchom. 14Telo nie je jeden úd, ale mnoho údov. 15A keby noha povedala: „Nie som ruka, nepatrím k telu,“ tým ešte neprestáva patriť k telu. 16A keby povedalo ucho: „Nie som oko, nepatrím k telu,“ tým ešte neprestáva patriť k telu. 17Keby bolo celé telo okom, kde by bol sluch? A keby bolo celé sluchom, kde by bol čuch? 18Ale Boh rozložil údy, každý jeden z nich, v tele, ako chcel. 19Keby boli všetky jedným údom, kde by bolo telo? 20No takto je mnoho údov, ale iba jedno telo. 21A oko nemôže povedať ruke: „Nepotrebujem ťa!“ ani hlava nohám: „Nepotrebujem vás!“ 22Ba čo viac, údy tela, ktoré sa zdajú slabšie, sú nevyhnutne potrebné. 23A údy tela, ktoré pokladáme za menej ušľachtilé, zaodievame s väčšou úctou a naše nečestné údy majú tým väčšiu česť, 24kým naše čestné nič také nepotrebujú. Boh telo vyvážil tak, že slabšiemu údu dal väčšiu česť, 25aby nebola v tele roztržka, ale aby sa údy rovnako starali jeden o druhý. 26Ak teda trpí jeden úd, trpia spolu s ním všetky údy, a ak vychvaľujú jeden úd, radujú sa s ním všetky údy. 27Vy ste Kristovo telo a jednotlivo ste údy.