Prvý list Korinťanom   –   1Kor 12 – 14

Charizmy Ducha Svätého. – 112, 1A nechcem bratia, aby ste nevedeli o duchovných daroch. 2Viete, že keď ste boli pohanmi, ťahalo vás to a chodili ste za nemými modlami. 3Preto vám vyhlasujem, že nik, kto hovorí v Božom Duchu, nepovie: „Prekliaty Ježiš!“, a nik nemôže povedať: „Ježiš je Pán“, iba ak v Duchu Svätom.

44-6Dary milosti sú rozličné, ale Duch je ten istý. 5Aj služby sú rozličné, ale Pán je ten istý. 6A rozličné sú aj účinky, ale Boh, ktorý pôsobí všetko vo všetkých, je ten istý. 7Každý však dostáva prejavy Ducha na všeobecný úžitok. 88Jeden dostáva skrze Ducha slovo múdrosti, iný podľa toho istého Ducha slovo poznania, 99iný vieru v tom istom Duchu a iný v tom istom Duchu dar uzdravovať, 1010iný schopnosť robiť zázraky, iný prorokovať, iný rozlišovať duchov, iný dar rozličných jazykov a iný vysvetľovať jazyky. 11Ale toto všetko pôsobí jeden a ten istý Duch, ktorý rozdeľuje každému, ako chce.

Sme údmi Kristovho tela. – 1212Lebo ako je jedno telo a má mnoho údov, ale všetky údy tela sú jedno telo, hoci je ich mnoho, tak aj Kristus. 13Veď my všetci, či Židia alebo Gréci, či otroci alebo slobodní, boli sme v jednom Duchu pokrstení v jedno telo. A všetci sme boli napojení jedným Duchom. 14Telo nie je jeden úd, ale mnoho údov. 15A keby noha povedala: „Nie som ruka, nepatrím k telu,“ tým ešte neprestáva patriť k telu. 16A keby povedalo ucho: „Nie som oko, nepatrím k telu,“ tým ešte neprestáva patriť k telu. 17Keby bolo celé telo okom, kde by bol sluch? A keby bolo celé sluchom, kde by bol čuch? 18Ale Boh rozložil údy, každý jeden z nich, v tele, ako chcel. 19Keby boli všetky jedným údom, kde by bolo telo? 20No takto je mnoho údov, ale iba jedno telo. 21A oko nemôže povedať ruke: „Nepotrebujem ťa!“ ani hlava nohám: „Nepotrebujem vás!“ 22Ba čo viac, údy tela, ktoré sa zdajú slabšie, sú nevyhnutne potrebné. 23A údy tela, ktoré pokladáme za menej ušľachtilé, zaodievame s väčšou úctou a naše nečestné údy majú tým väčšiu česť, 24kým naše čestné nič také nepotrebujú. Boh telo vyvážil tak, že slabšiemu údu dal väčšiu česť, 25aby nebola v tele roztržka, ale aby sa údy rovnako starali jeden o druhý. 26Ak teda trpí jeden úd, trpia spolu s ním všetky údy, a ak vychvaľujú jeden úd, radujú sa s ním všetky údy. 27Vy ste Kristovo telo a jednotlivo ste údy.

28A v Cirkvi Boh niektorých ustanovil po prvé za apoštolov, po druhé za prorokov, po tretie za učiteľov, potom sú zázraky, ďalej dary uzdravovať, pomáhať, viesť, dar rozličných jazykov.

29Sú vari všetci apoštolmi? Sú všetci prorokmi? Všetci učiteľmi? Robia všetci zázraky? 30Majú všetci dar uzdravovať? Hovoria všetci jazykmi? Vari všetci vysvetľujú? 31Ale usilujte sa o vyššie dary milosti. A ešte vznešenejšiu cestu vám ukážem.

Hymnus na lásku. – 113, 1-131Keby som hovoril ľudskými jazykmi aj anjelskými, a lásky by som nemal, bol by som ako cvendžiaci kov a zuniaci cimbal.

2A keby som mal dar proroctva a poznal všetky tajomstvá a všetku vedu a keby som mal takú silnú vieru, že by som vrchy prenášal, a lásky by som nemal, ničím by som nebol. 3A keby som rozdal celý svoj majetok ako almužnu a keby som obetoval svoje telo, aby som bol slávny, a lásky by som nemal, nič by mi to neosožilo.

4Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá; nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, 5nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, 6neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. 7Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží.

8Láska nikdy nezanikne. Proroctvá prestanú, jazyky zamĺknu a poznanie pominie. 9Lebo poznávame len sčasti a len sčasti prorokujeme. 10Ale keď príde to, čo je dokonalé, prestane, čo je len čiastočné. 1111-12Keď som bol dieťa hovoril, som ako dieťa, poznával som ako dieťa, rozmýšľal som ako dieťa. Keď som sa stal mužom, zanechal som detské spôsoby. 12Teraz vidíme len nejasne, akoby v zrkadle, no potom z tváre do tváre. Teraz poznávam iba čiastočne, ale potom budem poznať tak, ako som aj ja poznaný.

13A tak teraz ostáva viera, nádej, láska, tieto tri; no najväčšia z nich je láska.

Dar jazykov a proroctvo. – 114, 1-191Usilujte sa o lásku, dychtite po duchovných daroch, zvlášť aby ste prorokovali. 22Lebo kto hovorí jazykmi, nehovorí ľuďom, ale Bohu; nerozumie mu nik, pod vplyvom Ducha hovorí tajomstvá. 3Ale kto prorokuje, hovorí ľuďom na budovanie, povzbudenie a potešenie. 4Kto hovorí jazykmi, buduje seba samého, ale kto prorokuje, buduje Cirkev. 5A chcem, aby ste všetci hovorili jazykmi, ale ešte viac, aby ste prorokovali. Lebo kto prorokuje, je väčší ako ten, kto hovorí jazykmi, iba ak by aj vysvetľoval, aby sa budovala Cirkev.

6Veď čo by som vám pomohol, bratia, keby som k vám prišiel a hovoril jazykmi, ak by som vám nehovoril zo zjavenia, poznania, proroctva alebo náuky? 7Veď keby aj bezduché nástroje, či už flauta alebo citara, nevydávali rozdielny zvuk, ako by sa vedelo, čo sa hrá na flaute a čo na citare? 8A keby poľnica vydávala neurčitý zvuk, kto by sa strojil do boja? 9Tak aj vy: ak hovoríte jazykmi, a nevydáte zrozumiteľné slová, ako sa bude vedieť, čo sa hovorí? Budete hovoriť do vetra. 10Veď je na svete toľko rozličných jazykov, a ani jeden nie je bez slov. 11Ale ak nespoznám význam slov, budem pre toho, kto sa mi prihovára, cudzincom, a ten, kto sa mi prihovára, bude cudzincom mne.

12Tak aj vy, keďže sa horlivo usilujete o duchovné dary, usilujte sa mať ich v hojnosti na budovanie Cirkvi. 13A preto ten, kto hovorí jazykmi, nech sa modlí, aby vedel aj vysvetľovať. 14Lebo ak sa modlím darom jazykov, modlí sa môj duch, ale moja myseľ ostáva bez úžitku. 15Čo teda? Budem sa modliť duchom, budem sa modliť aj mysľou. Budem spievať duchom, budem spievať aj mysľou. 16Veď ak budeš dobrorečiť v duchu, ako potom jednoduchý človek povie na tvoje dobrorečenie: „Amen“, keď nevie, čo hovoríš? 17Lebo ty iste správne vzdávaš vďaky, ale druhý sa tým nebuduje. 18Ďakujem Bohu, že hovorím jazykmi viac ako vy všetci; 19ale na zhromaždení radšej chcem povedať päť zrozumiteľných slov, aby som aj iných poučil, než desaťtisíc slov darom jazykov.

2020Bratia, nebuďte deti zmýšľaním, iba v zlobe buďte ako maličkí, ale v zmýšľaní buďte dospelí. 2121V zákone je napísané:

„Cudzími jazykmi a perami cudzincov
budem hovoriť tomuto ľudu,
ale ani tak ma nepočúvnu,“

hovorí Pán. 2222A tak dar jazykov nie je znamením pre veriacich, ale pre neveriacich, dar prorokovať zasa nie pre neveriacich, ale pre veriacich. 23Keby sa tak zišla celá cirkev a všetci by hovorili jazykmi a prišli by aj jednoduchí ľudia alebo neveriaci, nepovedali by, že blazniete? 24Ale ak budú všetci prorokovať a príde nejaký neveriaci alebo jednoduchý človek, všetci ho usvedčia, všetci ho posúdia, 2525vyjdú najavo tajnosti jeho srdca, a tak padne na tvár, bude sa klaňať Bohu a vyzná: „Naozaj je Boh medzi vami!“

Poriadok pri bohoslužbách. – 2626Čo teda, bratia? Keď sa zídete, každý niečo má: dar chválospevu, náuky, zjavenia, jazykov, vysvetľovania; všetko nech je na budovanie. 27Ak niekto hovorí jazykmi, nech hovoria dvaja alebo nanajvýš traja, jeden po druhom, a jeden nech vysvetľuje. 28Ale ak by nemal kto vysvetľovať, nech mlčí na zhromaždení; nech hovorí sebe a Bohu. 29Proroci nech hovoria dvaja alebo traja a ostatní nech posudzujú. 30Ak by dostal zjavenie iný zo sediacich, prvý nech mlčí. 31Lebo jeden po druhom môžete všetci prorokovať, aby sa všetci poučili a všetci povzbudili. 32Prorocký duch je podriadený prorokom, 33veď Boh nie je Bohom neporiadku, ale pokoja.

Ako vo všetkých cirkvách u svätých 3434ženy nech na zhromaždeniach mlčia. Nedovoľuje sa im hovoriť, ale nech sú podriadené, ako hovorí aj zákon. 35Ak sa chcú niečo naučiť, nech sa doma opýtajú svojich mužov, lebo sa nesluší, aby žena hovorila na zhromaždení.

36Vari od vás vyšlo Božie slovo, alebo iba k vám prišlo? 37Ak si niekto myslí, že je prorok alebo duchovný, nech vie, že to, čo vám píšem, je Pánov príkaz. 3838Kto to neuzná, nebude uznaný. 39A tak, bratia moji, usilujte sa prorokovať a nebráňte hovoriť jazykmi. 40Ale nech sa všetko deje slušne a po poriadku.