Prvá kniha Machabejcov   –   1Mach 2,7–12

7prehovoril:

„Beda mi!
Prečo som sa narodil, aby som videl
rozdrvenie svojho ľudu,
skazu mesta svätého
a tu sedel, keď sa dostáva do rúk nepriateľov,
svätyňa do rúk cudzozemcov?

8

Jeho chrám je ako zhanobený človek,

9

jeho veľkolepý riad bol odnesený ako korisť,
po uliciach boli zabíjané jeho deti,
jeho mládenci (zas padli) nepriateľským mečom…

10

Ktorý národ nepanuje nad ním,
neberie si z neho korisť?

11

Odňali mu všetku jeho krásu,
voľakedy slobodné sa stalo rabom.

1212 n.

Naša svätyňa, ty naša nádhera, ty naša sláva,
aká si len spustošená!
Znesvätili ťa pohania.