Chválospev Anny. –
12,1
Anna sa modlila a hovorila:
„Srdce mi plesá v Pánovi,
v Pánovi sa zdvihol môj roh,
otvorím si ústa na nepriateľa,
lebo sa radujem z tvojej pomoci.
2
Nik nie je taký svätý ako Pán,
nie, okrem teba niet nikoho,
niet Skaly, ako je náš Boh.
Nerozmnožujte naduté reči,
z úst nech vám nevychodí pýcha,
lebo Boh poznania je Pán,
on odvažuje činy.
Zláme sa luk hrdinov,
slabí sa opášu silou.
Sýti sa prenajmú za chlieb,
hladní však prestanú (lačnieť?),
neplodná porodí siedmich
a tá, čo má veľa detí, zvädne.
6
Pán usmrcuje aj oživuje,
posiela do pekiel a volá aj späť.
Pán robí chudobným i bohatým,
ponižuje aj dvíha.
Bedára pozdvihne z prachu,
žobráka zo špiny dvíha,
s kniežatami posadiť ho chce
a dá mu stolicu čestnú.
9
Lebo Pánove sú základy zeme,
okruh zeme položil na ne.
Nohy nábožných on stráži,
hriešnici však zhynú vo tme;
nie silou víťazí človek.
10
Pán zdrví svojich odporcov,
zahrmí nad nimi v nebi,
Pán súdi končiny zeme,
kráľovi on dáva silu,
zdvihne roh pomazaného.“
11Elkána potom šiel domov do Rámy, chlapček však posluhoval pred Pánom pod dozorom veľkňaza Héliho.