Prvý list Solúnčanom   –   1Sol 2,17 – 3,13

17Aj keď sme boli, bratia, na krátky čas od vás odlúčení, no iba tvárou, nie srdcom, tým viac a túžobnejšie sme sa usilovali uvidieť vašu tvár. 1818Lebo sme chceli prísť k vám, najmä ja, Pavol, raz aj druhý raz, ale satan nám to prekazil. 19Veď kto je našou nádejou, radosťou a korunou slávy – nie aj vy? – pred naším Pánom Ježišom pri jeho príchode? 20Vy ste naša sláva a radosť.

Pavol posiela do Solúna Timoteja. – 13, 1-2Preto keď sme to už nemohli ďalej vydržať, rozhodli sme sa, že ostaneme v Aténach sami, 2a poslali sme Timoteja, nášho brata a Božieho spolupracovníka na Kristovom evanjeliu, aby vás utvrdil a povzbudil vo viere, 3aby sa nik neplašil v týchto súženiach; veď sami viete, že je to náš údel. 4Lebo aj keď sme boli u vás, predpovedali sme vám, že prídu na nás súženia; aj sa tak stalo, ako viete. 5Preto keď som to ani ja už nemohol ďalej vydržať, poslal som ho, aby som zvedel o vašej viere, či vás azda nepokúšal pokušiteľ a naša námaha nevyšla nazmar.

6Teraz, keď k nám od vás prišiel Timotej a priniesol nám dobrú zvesť o vašej viere a láske a že si na nás stále po dobrom spomínate a túžite nás vidieť, ako aj my vás, 7potešili sme sa z vás, bratia, popri všetkej našej núdzi a súžení, pre vašu vieru. 8Lebo teraz akoby sme ožili, keď vy stojíte pevne v Pánovi. 9Ale akú vďaku môžeme vzdať Bohu za vás, za všetku tú radosť, ktorú z vás máme pred svojím Bohom? 10Vo dne v noci sa vrúcne modlíme, aby sme mohli uzrieť vašu tvár a doplniť to, čo ešte chýba vašej viere.

1111Nech sám Boh, náš Otec a náš Pán Ježiš upravia našu cestu k vám. 12A Pán nech zveľadí a rozhojní vašu lásku navzájom i voči všetkým tak, ako ju my máme voči vám. 13Nech posilní vaše srdcia, aby ste boli bez úhony vo svätosti pred Bohom a naším Otcom, keď príde náš Pán Ježiš so všetkými svojimi svätými. Amen.