Prvý list Solúnčanom   –   1Sol 4,13 – 5,10

Vedieť, ako to bude so živými a mŕtvymi… – 1313-17Nechceme, bratia, aby ste nevedeli, ako je to so zosnulými, aby ste sa nezarmucovali ako ostatní, čo nemajú nádej. 1414Lebo ak veríme, že Ježiš zomrel a vstal z mŕtvych, tak Boh aj tých, čo zosnuli, skrze Ježiša privedie s ním. 1515Toto vám hovoríme podľa Pánovho slova: My, čo žijeme a zostaneme až do Pánovho príchodu, nepredídeme tých, čo zosnuli. 16Lebo na povel, na hlas archanjela a zvuk Božej poľnice sám Pán zostúpi z neba a tí, čo umreli v Kristovi, vstanú prví. 17Potom my, čo žijeme a zostaneme, budeme spolu s nimi v oblakoch uchvátení do vzduchu v ústrety Pánovi, a tak budeme navždy s Pánom. 18Preto sa potešujte navzájom týmito slovami!

…a očakávať Pánov príchod. – 1O časoch a chvíľach vám netreba, bratia, písať, 25, 2lebo sami veľmi dobre viete, že Pánov deň príde ako zlodej v noci. 3Keď budú hovoriť: „Je pokoj a istota,“ vtedy znenazdania príde na nich záhuba ako bolesti na rodičku a neuniknú. 4Ale vy, bratia, nie ste vo tme, aby vás ten deň prekvapil ako zlodej. 5Veď vy všetci ste synmi svetla a synmi dňa. Nepatríme noci ani tme. 6Nespime teda ako ostatní, ale bdejme a buďme triezvi!

7Tí, čo spia, spia v noci, a opilci sa v noci opíjajú. 88My však, čo patríme dňu, buďme triezvi a oblečme si pancier viery a lásky a prilbu nádeje na spásu. 9Veď Boh nás neurčil na hnev, ale aby sme získali spásu skrze nášho Pána Ježiša Krista, 1010ktorý za nás zomrel, aby sme žili spolu s ním, či už bdieme, alebo spíme.