Vzdávanie vďaky. – 1Keď Božiu archu doniesli, postavili ju uprostred stanu, ktorý pre ňu postavil Dávid, a obetovali celopaly a pokojné obety pred Bohom. 2Keď Dávid dokončil celopaly a pokojné obety, požehnal ľud v Pánovom mene. 3Potom nadelil všetkým Izraelitom, mužom i ženám, každému bochník chleba, mäso (?) a hroznový koláč.
4Potom z levitov ustanovil pred Pánovu archu služobníkov, aby pripomínali, oslavovali a vychvaľovali Pána, Izraelovho Boha. 5Vedúcim bol Asaf, druhý po ňom Zachariáš, potom Jahiel, Semiramot, Jehiel, Matatiáš, Eliab, Banaiáš a Obededom. Jehiel hral na harfe a citare a Asaf na cimbale. 6Kňazi Banaiáš a Jeziel však ustavične trúbili pred Božou archou zmluvy. 7V ten deň odovzdal Dávid do rúk Asafa a jeho bratov prvú oslavu Pána:
16,8-36„Oslavujte Pána, vzývajte jeho meno,
rozhlasujte jeho skutky medzi národmi.
Spievajte mu a hrajte,
rozprávajte o jeho obdivuhodných skutkoch.
Jeho svätým menom sa honoste;
nech sa radujú srdcia tých, čo hľadajú Pána.
Hľadajte Pána a jeho moc,
hľadajte vždy jeho tvár.
Pamätajte na divy, čo učinil,
na jeho znamenia a na výroky jeho úst,
vy, potomci Izraela, Pánovho služobníka,
synovia Jakuba, vyvoleného Pánovho.
On, Pán, je náš Boh;
jeho rozhodnutia platia po celej zemi.
Pamätajte večne na jeho zmluvu,
na sľub, ktorý dal pokoleniam tisícim,
na zmluvu, čo s Abrahámom uzavrel,
na prísahu, ktorou sa Izákovi zaviazal.
Jakubovi to stanovil za zákon,
Izraelovi za zmluvu večitú,
keď povedal: »Tebe dám kanaánsku krajinu
ako váš podiel dedičný.«
Keď ich bolo ešte neveľa,
iba niekoľko, a boli cudzincami v krajine
a od kmeňa prechodili ku kmeňu,
z jedného kráľovstva k inému národu,
nedovolil, aby im niekto krivdil;
i kráľov karhal kvôli nim:
»Netýkajte sa mojich pomazaných,
neubližujte mojim prorokom.«
Spievaj Pánovi, celá zem!
Zvestujte jeho spásu deň čo deň.
Ohláste jeho slávu pohanom
a jeho zázraky všetkým národom.
Lebo veľký je Pán a veľkej chvály hoden,
viac ako všetkých bohov treba sa ho báť.
Lebo ničoty sú všetci bohovia pohanov,
ale Pán stvoril nebesia.
Vznešenosť a krása pred ním,
moc a radosť tam, kde on je.
Vzdávajte Pánovi, rodiny národov,
vzdávajte Pánovi slávu a česť,
vzdávajte Pánovi slávu hodnu jeho mena.
Prineste obetné dary a vstúpte pred jeho tvár,
klaňajte sa Pánovi v posvätnom rúchu.
Nech sa pred ním chveje celá zem;
on upevnil zemekruh, nepohne sa.
Tešte sa, nebesia, plesaj, zem;
nech hlásajú medzi pohanmi: »Pán kraľuje!«
Nech more zahučí a čo ho napĺňa,
nech plesá pole a všetko, čo je na ňom.
I zajasajú stromy lesa pred Pánom,
že prichádza súdiť zem.
Oslavujte Pána, lebo je dobrý,
lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.
Povedzte: »Zachráň nás, Bože, náš spasiteľ,
zhromaždi a vysloboď nás z krajín pohanských,
aby sme mohli tvoje sväté meno velebiť
a honosiť sa tvojimi chválospevmi.
Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela,
od vekov až naveky.«“
A všetok ľud nech privolá: „Amen!“ a: „Chvála Pánovi!“
37A nechal tam pri Pánovej arche zmluvy Asafa a jeho bratov, aby pred archou ustavične konali službu, každý deň podľa poriadku. 38Idutunovho syna Obededoma, Hosu a ich bratov, šesťdesiatich ôsmich, (ustanovil) za vrátnikov. 39Kňaza Sadoka a jeho bratov (nechal) ako kňazov pred Pánovým príbytkom na výšine, ktorá bola v Gabaone, 40aby na zápalnom oltári ustavične ráno i večer prinášali Pánovi celopaly podľa všetkého toho, čo je napísané v Pánovom zákone, ktorý uložil Izraelu. 41A s nimi Hemana a Idutuna a ostatných vybraných, ktorí boli vypočítaní podľa mien, aby oslavovali Pána, lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky. 42A u nich, u Hemana a Idutuna, trúby a cimbaly, aby hrali na nich a na všetkých Božích hudobných nástrojoch. Idutunových synov (ustanovil) k bráne.
43Potom odišiel všetok ľud, každý do svojho domu, a Dávid sa vrátil požehnať svoj dom.