1Dávid vstal a odišiel a Jonatán išiel do mesta.

Dávid v Nobe. – 221,2Dávid prišiel do Nobu ku kňazovi Achimelechovi. Achimelech šiel zarazený Dávidovi v ústrety a vravel mu: „Prečo si sám a nik nie je s tebou?!“ 33Dávid odpovedal kňazovi Achimelechovi: „Kráľ ma čímsi poveril a povedal mi: Nech nik nevie o veci, pre ktorú ťa posielam a ktorou ťa poverujem! Sluhov som si však objednal na to a to miesto. 4A teraz, čo máš poruke? Daj mi päť chlebov alebo niečo, čo nájdeš!“ 55Kňaz odpovedal Dávidovi: „Nemám poruke obyčajný chlieb, iba svätý chlieb. Zdržovali sa chlapi od žien?“ 66Dávid odvetil kňazovi: „Ženy nám boli zakázané, ako aj predtým, keď som odchádzal do boja, preto sú nádoby mužov sväté. Toto je síce podujatie obyčajné, ale aj dnes sú telá sväté.“ 77Kňaz mu dal teda sväté (chleby), lebo tam nebolo chleba, len chlieb predkladný, ktorý vzali spred Pána, a v ten deň, keď ho vzali, položili chlieb čerstvý.

88(Bol tam však v ten deň ktosi zo Šaulových sluhov – bol držaný pred Pánom –, Edomčan menom Doeg, dozorca Šaulových pastierov.)

9Potom sa Dávid pýtal Achimelecha: „Nemáš tu po ruke kopiju alebo meč? Lebo som si nevzal sebou ani svoj meč, ani svoj výstroj, pretože ma kráľov príkaz súril.“ 1010Kňaz odpovedal: „Meč Goliáša, ktorého si porazil v Terebintovom údolí, ten je tu, hľa, za efódom zahalený do šaty. Ak si ten vezmeš, vezmi si ho, lebo okrem neho tu iného niet.“ Dávid povedal: „Niet mu podobného, daj mi ho!“

Dávid sa skrýva. – 11Nato Dávid vstal a v ten deň unikol Šaulovi. Prišiel k Achisovi, kráľovi Gétu. 1212Achisovi sluhovia hovorili o ňom: „Či to nie je Dávid (kráľ krajiny)? Či nie jeho oslavovali tancom a slovami:

13Tieto slová si vzal Dávid k srdcu a veľmi sa bál kráľa Gétu Achisa. 1414Preto predstieral pred ním choromyseľnosť a zúril im v rukách, trepal na krídla brány a na bradu si púšťal sliny. 15Achis povedal svojim sluhom: „Vidíte, že je to šialený človek, načo ho vediete ku mne? 16Mám málo šialencov, že mi vediete tohoto, aby zúril predo mnou? Tento má vkročiť do môjho domu?“