Zmenený program Pavlovej cesty. –
12Lebo toto je naša chvála, svedectvo nášho svedomia, že sme žili na svete a zvlášť u vás v Božej jednoduchosti a úprimnosti; nie v telesnej múdrosti, ale v Božej milosti.
1313Veď vám nepíšeme nič iné, iba to, čo čítate alebo aj poznáte. A dúfam, že až do konca pochopíte,
14ako ste nás už do istej miery pochopili, že sme vašou slávou, ako aj vy našou v deň nášho Pána Ježiša.
1515V tejto dôvere som chcel ísť najprv k vám, aby ste mali aj druhú milosť,
1616a cez vás prejsť do Macedónska a zasa z Macedónska prísť k vám, aby ste ma odprevadili do Judey.
17Keď som teda toto chcel, bol som vari ľahkomyseľný? Alebo keď sa pre niečo rozhodujem, rozhodujem sa podľa tela, žeby u mňa „áno“, „áno“ bolo aj „nie“, „nie“?
18Ako je Boh verný, naša reč k vám nie je aj „áno“ aj „nie“.
19Veď Boží Syn Ježiš Kristus, ktorého sme u vás hlásali, ja, Silván a Timotej, nebol aj „áno“ aj „nie“, ale v ňom bolo iba „áno“.
20Lebo všetky Božie prisľúbenia, koľko ich je, v ňom sú „áno“, a preto je skrze neho aj naše „amen“ Bohu na slávu.
2121-22A Boh nás i vás posilňuje pre Krista, on nás pomazal,
22on nás označil svojou pečaťou a vložil nám do sŕdc závdavok Ducha.
23Boha volám za svedka svojej duši, že som iba z ohľadu na vás už neprišiel do Korintu. 24Nie že by sme chceli panovať nad vašou vierou, ale prispieť k vašej radosti, veď pre vieru stojíte.
Prečo nešiel do Korintu. –
1Rozhodol som sa, sám v sebe, že k vám nepôjdem, aby som vás zasa zarmútil.
2Lebo ak ja zarmútim vás, kto poteší mňa, ak nie ten, koho som ja zarmútil?
33A toto som vám napísal, aby ma, až prídem, nezarmútili tí, z ktorých by som mal mať radosť; lebo vám všetkým verím, že moja radosť je radosťou vás všetkých.
4Veď som vám písal vo veľkom súžení a úzkosti srdca, cez mnoho sĺz, nie aby ste sa zarmútili, ale aby ste vedeli, ako veľmi vás milujem.
Odpustite hriešnikovi. –
5Ak teda niekto spôsobil zármutok, nie mňa zarmútil, ale do istej miery – nechcem zveličovať – zarmútil vás všetkých.
66Takému stačí pokarhanie, ktorého sa mu dostalo od mnohých.
7Takže radšej odpusťte a potešte ho, aby azda takého človeka prílišný zármutok nepohltil.
8Preto vás prosím, zahrňte ho láskou.
9Veď preto som vám aj písal, aby som poznal, ako sa osvedčíte, či ste vo všetkom poslušní.
10Komu vy niečo odpustíte, tomu odpustím aj ja. Lebo čo som aj ja odpustil, ak som niečo odpustil, potom kvôli vám v zastúpení Krista,
11aby nás neoklamal satan – veď poznáme jeho zámery.
Radosti a strasti v apoštolskej službe. –
12Keď som prišiel do Troady hlásať Kristovo evanjelium, hoci sa mi otvárali dvere v Pánovi,
1313môj duch nemal pokoja, lebo som nenašiel svojho brata Títa. Preto som sa s nimi rozlúčil a odišiel som do Macedónska.
1414Ale vďaka Bohu, ktorý nám vždy dáva víťazstvo v Kristovi a naším prostredníctvom zjavuje na každom mieste vôňu jeho poznania.
15Lebo sme Kristovou ľúbeznou vôňou pre Boha uprostred tých, čo sú na ceste spásy, i tých, čo idú do záhuby.
1616Jedným vôňou smrti na smrť, druhým vôňou života pre život. Ale kto je na to súci?
17Nie sme ako mnohí, čo falšujú Božie slovo, ale hovoríme úprimne ako z Boha a pred Bohom v Kristovi.