Druhý list Korinťanom   –   2Kor 2,14 – 4,6

1414Ale vďaka Bohu, ktorý nám vždy dáva víťazstvo v Kristovi a naším prostredníctvom zjavuje na každom mieste vôňu jeho poznania. 15Lebo sme Kristovou ľúbeznou vôňou pre Boha uprostred tých, čo sú na ceste spásy, i tých, čo idú do záhuby. 1616Jedným vôňou smrti na smrť, druhým vôňou života pre život. Ale kto je na to súci? 17Nie sme ako mnohí, čo falšujú Božie slovo, ale hovoríme úprimne ako z Boha a pred Bohom v Kristovi.

1Začíname zasa odporúčať samých seba? Alebo potrebujeme – ako niektorí – odporúčajúce listy k vám alebo od vás? 2Vy ste náš list napísaný v našich srdciach, ktorý poznajú a čítajú všetci ľudia. 33, 3Veď je zjavné, že ste Kristov list, ktorý sme my vyhotovili, napísaný nie atramentom, ale Duchom živého Boha, nie na kamenných tabuliach, ale na živých tabuliach srdca.

4Takto dôverujeme Bohu skrze Krista. 5Nie že by sme boli schopní vymyslieť niečo sami od seba, akoby to bolo z nás, ale naša schopnosť je z Boha. 6On nás urobil súcich za služobníkov Novej zmluvy, a nie litery, ale Ducha; lebo litera zabíja, kým Duch oživuje.

Služobníci Novej zmluvy. – 77Keď už služba smrti, písmenami vyrytá do kameňa, bola taká slávna, že synovia Izraela nemohli hľadieť Mojžišovi do tváre pre jas jeho tváre, ktorý bol pominuteľný, 8ako by služba Ducha nebola oveľa slávnejšia? 9Lebo ak bola služba odsúdenia slávna, služba ospravedlnenia je oveľa slávnejšia. 10Lebo nie je slávne, čo takto zažiarilo pre vznešenejšiu slávu. 11Veď ak je slávne to, čo je pominuteľné, to, čo ostáva, je oveľa slávnejšie.

12Keď teda máme takúto nádej, hovoríme celkom slobodne a otvorene, 1313a nie ako Mojžiš; on si dával na tvár závoj, aby synovia Izraela nevideli koniec toho pominuteľného. 14Ale myseľ im otupela. Až do dnešného dňa ostáva pri čítaní Starej zmluvy ten istý závoj neodhalený, lebo ho Kristus odstraňuje. 15A tak až do dnešného dňa leží na ich srdci závoj, keď čítajú Mojžiša. 16Keď sa však obráti k Pánovi, závoj spadne. 17Pán je Duch; a kde je Pánov Duch, tam je sloboda. 1818A my všetci s odhalenou tvárou hľadíme ako v zrkadle na Pánovu slávu a Pánov Duch nás premieňa na taký istý, čoraz slávnejší obraz.

1Preto keď máme túto službu z milosrdenstva, ktoré sme dosiahli, neochabujeme. 24, 2Zriekli sme sa tajnej nehanebnosti; nepočíname si úskočne, ani nefalšujeme Božie slovo, ale zjavujeme pravdu, a tak sa pred Bohom odporúčame svedomiu všetkých ľudí.

3A ak je naše evanjelium ešte zahalené, je zahalené tým, čo idú do záhuby. 44Im, neveriacim, boh tohto veku zaslepil mysle, aby im nezažiarilo svetlo evanjelia o Kristovej sláve, ktorý je obrazom Boha. 5Veď nie seba hlásame, ale Ježiša Krista, Pána; my sme len vaši služobníci pre Ježiša. 66Lebo Boh, ktorý povedal: „Nech z temnôt zažiari svetlo,“ zažiaril aj v našich srdciach na osvietenie poznania Božej slávy v tvári Ježiša Krista.