Nádej budúcej slávy. – 15, 1Veď vieme, že keď sa tento stánok – náš pozemský dom rozpadne, máme od Boha príbytok nie rukou zhotovený, ale večný dom v nebi. 22-42Lebo v tomto vzdycháme a túžime obliecť si naň svoj nebeský príbytok, 3aby sme hoci aj vyzlečení, neostali nahí. 4Veď kým sme v tomto stánku, vzdycháme pod ťarchou, lebo sa nechceme vyzliecť, ale priodiať iným, aby život pohltil to, čo je smrteľné. 5A to nás takto uspôsobil Boh, ktorý nám dal závdavok Ducha.

6Sme teda stále plní dôvery a vieme, že kým sme doma v tele, sme vzdialení od Pána; 77lebo žijeme vo viere, a nie v nazeraní. 8Sme však plní dôvery a radšej sa chceme vzdialiť z tela a bývať u Pána. 9A preto sa usilujeme páčiť sa mu, či sme doma alebo mimo domu. 10Veď sa všetci musíme ukázať pred Kristovou súdnou stolicou, aby každý dostal odplatu za to, čo konal, kým bol v tele, či už dobré a či zlé.