Druhý list Korinťanom   –   2Kor 5,11 – 6,10

Sme Kristovými vyslancami. – 11Pretože poznáme bázeň pred Pánom, presviedčame ľudí, ale Boh nás pozná, a dúfam, že nás pozná aj vaše svedomie. 12Zasa vám nie seba odporúčame, ale vám dávame príležitosť chváliť sa nami, aby ste to mali proti tým, čo sa chvália navonok, a nie v srdci. 1313Lebo ak strácame rozum, tak pre Boha, ak sme triezvi, to pre vás.

1414Lebo nás ženie Kristova láska, keď si uvedomíme, že ak jeden zomrel za všetkých, teda všetci zomreli. 15A zomrel za všetkých, aby aj tí, čo žijú, už nežili pre seba, ale pre toho, ktorý za nich zomrel a vstal z mŕtvych. 1616Preto odteraz nepoznáme nikoho podľa tela. A ak sme aj poznali Krista podľa tela, teraz už nepoznáme. 17Kto je teda v Kristovi, je novým stvorením. Staré sa pominulo a nastalo nové.

18Ale to všetko je od Boha, ktorý nás skrze Krista zmieril so sebou a zveril nám službu zmierenia. 19Veď v Kristovi Boh zmieril svet so sebou a nepočítal ľuďom ich hriechy. A nám odovzdal slovo zmierenia. 20Sme teda Kristovými vyslancami a akoby Boh napomínal skrze nás. V Kristovom mene prosíme: Zmierte sa s Bohom! 2121Toho, ktorý nepoznal hriech, za nás urobil hriechom, aby sme sa v ňom stali Božou spravodlivosťou.

Sme Boží služobníci. – 1Ako spolupracovníci vás napomíname, aby ste Božiu milosť neprijímali nadarmo. 26, 2Veď hovorí:

„V milostivom čase som ťa vyslyšal
a v deň spásy som ti pomohol.“

Hľa, teraz je milostivý čas, teraz je deň spásy! 3Preto nikomu v ničom nedávame pohoršenie, aby táto služba bola bez hany. 4Vo všetkom sa odporúčame ako Boží služobníci: vo veľkej trpezlivosti, v súženiach, v núdzi, v úzkostiach, 5pod ranami, vo väzeniach, v nepokojoch, v námahách, v bdení a v pôstoch; 6v čistote, v poznaní, v zhovievavosti, v dobrote, v Duchu Svätom, v nepokryteckej láske, 77v slove pravdy, v Božej moci; zbraňami spravodlivosti v pravej i ľavej ruke, 8slávou aj potupou, zlou aj dobrou povesťou; ako zvodcovia, ale pravdiví, 9ako neznámi, a predsa dobre známi, akoby zomierajúci, a hľa, žijeme, ako trestaní, ale nie usmrtení, 10akoby smutní, no vždy sa radujeme, ako chudobní, a mnohých obohacujeme, akoby sme nič nemali, a pritom nám všetko patrí.