Druhá kniha kráľov   –   2Kr 9,30–37

309,309,25 n.9,14 n.Jehu prišiel do Jezraelu. Keď to počula Jezabel, namaľovala si oči, ozdobila si hlavu a vyzerala von oknom. 319,31Keď Jehu vystupoval do brány, povedala: „Mal sa dobre Zambri, ktorý zavraždil svojho pána?“ 32Zdvihol tvár k oknu a opýtal sa: „Kto je so mnou, kto?“ Vtom sa k nemu vyklonili dvaja či traja komorníci 33a rozkázal: „Zhoďte ju!“ Zhodili ju a jej krv postriekala múr i kone a ony ju pošliapali. 34Potom išiel dnu a keď si zajedol a zapil, rozkázal: „Obzrite sa za tou prekliatou a pochovajte ju, je to kráľova dcéra!“ 35Keď ju však išli pochovať, našli z nej iba lebku, nohy a konce rúk. 36Vrátili sa a oznámili mu to. On však povedal: „To je Pánovo slovo, ktoré povedal prostredníctvom svojho sluhu Tesbana Eliáša: »Psy budú žrať telo Jezabel na jezraelskom poli 37a mŕtvola Jezabel bude ako hnoj na povrchu role na jezraelskom poli, takže nebude možno povedať: Toto je Jezabel!«“