Druhá kniha kroník   –   2Krn 10 – 12

IV. Dejiny júdskych kráľov, 10 – 36

Rozpad ríše. – 110,1-19Roboam prišiel do Sichemu, lebo do Sichemu prišiel celý Izrael, aby ho ustanovil za kráľa. 2Keď to počul Nabatov syn Jeroboam – bol totiž v Egypte, kam ušiel pred kráľom Šalamúnom –, vrátil sa Jeroboam z Egypta. 3Dali ho zavolať poslami. Jeroboam a celý Izrael išiel a hovoril Roboamovi: 4„Tvoj otec položil na nás ťažké jarmo. Uľahči nám teraz ty tvrdú službu tvojho otca a jeho ťažké jarmo, ktoré na nás položil, a budeme ti poddaní.“ 5On im povedal: „O tri dni sa vráťte ku mne!“ Ľud teda odišiel.

6Kráľ Roboam sa radil starších, ktorí boli v službách jeho otca Šalamúna, kým žil, a pýtal sa: „Akú odpoveď mi radíte dať tomuto ľudu?“ 7Povedali mu: „Ak budeš na tento ľud dobrý, ak si ho získaš a budeš s ním hovoriť priateľsky, bude ti poddaný po všetky dni.“ 8Ale on odmietol radu, ktorú mu dali starší, a radil sa s mladíkmi, ktorí vyrástli s ním a boli v jeho službách. 9Opýtal sa ich: „Čo mi radíte vy? Akú odpoveď máme dať tomuto ľudu, ktorý mi hovorí: »Uľahči nám jarmo, ktoré na nás položil tvoj otec!«?“ 10Mladíci, ktorí vyrástli s ním, mu odpovedali: „Toto povedz ľudu, ktorý ti vravel: »Tvoj otec nám jarmo zaťažil, ty nám ho odľahči!« Toto im povedz: Môj malíček je hrubší ako pás môjho otca! 11Áno, môj otec na vás navalil ťažké jarmo, ale ja k vášmu jarmu pridám; môj otec vás šľahal bičmi, ja vás však budem šľahať šťúrmi!“

12Keď na tretí deň prišiel (Jeroboam a) všetok ľud k Roboamovi, ako im povedal kráľ: „Vráťte sa ku mne na tretí deň!“, 13kráľ im dal tvrdú odpoveď, kráľ Roboam odmietol radu starších 14a podľa rady mladíkov im hovoril: „Môj otec vám jarmo zaťažil, ale ja k vášmu jarmu pridám, môj otec vás šľahal bičmi, ja vás budem šľahať šťúrmi.“ 15Kráľ teda neposlúchol ľud, lebo to Boh tak riadil, aby Pán splnil svoj sľub, ktorý dal Nabatovmu synovi Jeroboamovi prostredníctvom Šílana Ahiáša.

16Keď celý Izrael videl, že kráľ nepočúva naň, odpovedal ľud kráľovi:

„Aký podiel máme na Dávidovi?
Nemáme dedičstvo v Izaiho synovi.
Každý domov, Izraeliti!
Teraz si hľaď na svoj dom, Dávid!“

A všetci Izraeliti odišli domov.

17Ale nad Izraelitmi, ktorí bývali v júdskych mestách, vládol Roboam. 18Kráľ Roboam poslal Adurama, ktorý stál nad robotami, ale Izraeliti ho na smrť ukameňovali a kráľ Roboam horko-ťažko vysadol na voz a ušiel do Jeruzalema. 1919Tak Izrael odpadol od Dávidovho domu až do dnešného dňa.

111,1-4Keď Roboam prišiel do Jeruzalema, zhromaždil Júdov a Benjamínov dom, stoosemdesiattisíc vybraných bojovníkov, aby sa dali do boja s Izraelom a vrátili kráľovstvo Roboamovi. 2Vtedy však Pán oslovil Božieho muža Semeiáša: 3„Povedz júdskemu kráľovi, Šalamúnovmu synovi Roboamovi, a všetkým Izraelitom z Júdu a Benjamína: 4Toto hovorí Pán: Netiahnite a nebojujte proti svojim bratom! Vráťte sa každý domov, lebo táto vec pochádza odo mňa!“ Keď počuli Pánovu reč, vrátili sa a nešli proti Jeroboamovi.

Roboam. – 5Roboam sa usadil v Jeruzaleme a júdske mestá vybudoval na pevnosti. 66-10Vybudoval Betlehem, Etam, Tekuu, 7Betsur, Socho, Odolam, 8Gét, Maresu, Zif, 9Adoram, Lachis, Azeku, 10Sarau, Ajalon a Hebron na opevnené mestá na území Júdu a Benjamína. 11Pevnosti zosilnil, dal do nich veliteľov a zásoby, potraviny, olej a víno 12a do každého mesta štíty a kopije. Urobil ich teda veľmi silnými. – Jemu patril Júda a Benjamín.

13Kňazi a leviti, ktorí boli v celom Izraeli, z každého svojho územia sa pripojili k nemu. 14Leviti opustili svoje pastviská a svoje majetky a išli do Júdska a Jeruzalema, lebo ich Jeroboam a jeho synovia zavrhli a nemohli konať kňazskú službu Pánovi. 1515Sám si ustanovil kňazov pre výšiny, pre capy a teľce, ktoré porobil. 1616Za nimi šli zo všetkých kňazov Izraela tí, čo s oddaným srdcom hľadali Pána, Izraelovho Boha; prichádzali do Jeruzalema obetovať Pánovi, Bohu svojich otcov. 17Tak upevnili júdske kráľovstvo a na tri roky posilnili Šalamúnovho syna Roboama, lebo tri roky kráčali po Dávidovej a Šalamúnovej ceste.

18Roboam si vzal za manželku Mahalatu, dcéru Jerimota, syna Dávida a Abihaily, dcéry Izaiho syna Eliaba. 19Ona mu porodila synov: Jehuša, Somoriáša a Zóma. 20Po nej si vzal Absalomovu dcéru Maáchu, ktorá mu porodila Abiáša, Etaiho, Zizu a Salomita. 21Roboam miloval Absalomovu dcéru Maáchu viac ako všetky svoje ženy – lebo si vzal osemnásť žien a šesťdesiat vedľajších žien a narodilo sa mu dvadsaťosem synov a šesťdesiat dcér –, 2222 n.preto Roboam ustanovil za hlavu Abiáša, syna Maáchy, za knieža nad všetkými jeho bratmi, lebo ho zamýšľal urobiť kráľom. 23A všetkých svojich synov preložil do rozličných krajov Júdu a Benjamína, do rozličných opevnených miest, dal im hojné zaopatrenie a nabral im množstvo žien.

1Len čo však Roboam upevnil kráľovstvo, len čo sa stalo mocným, opustil Pánov zákon a celý Izrael s ním. 212,2-12V piatom roku kráľa Roboama pritiahol do Jeruzalema egyptský kráľ Sesak – lebo sa spreneverili Pánovi – 33s tisícdvesto vozmi a šesťdesiattisíc jazdcami. Vojsko – Líbyjci, Sukijiti a Etiópci –, ktoré s ním prišlo z Egypta, nemalo počtu. 4Dobyl opevnené mestá, ktoré boli v Júdsku, a prišiel až k Jeruzalemu.

5Vtedy prišiel prorok Semeiáš k Roboamovi a kniežatám Júdu, ktoré sa pred Sesakom stiahli do Jeruzalema, a povedal im: „Toto hovorí Pán: Vy ste zanechali mňa, preto aj ja zanechám vás v Sesakovej ruke.“ 6Kniežatá Izraela a kráľ sa pokorili a vraveli: „Spravodlivý je Pán!“ 7Keď Pán videl, že sa pokorili, Pán oslovil Semeiáša: „Pokorili sa, nevyhubím ich, ale čoskoro im dám uniknúť a môj hnev sa nevyleje na Jeruzalem prostredníctvom Sesaka. 8Ale budú mu sluhami, aby spoznali rozdiel medzi mojou službou a službou kráľovstvám krajín.“

9Egyptský kráľ Sesak teda tiahol proti Jeruzalemu a zobral poklady Pánovho domu aj kráľovského domu; zobral všetko. Zobral aj zlaté štíty, ktoré dal zhotoviť Šalamún. 10Kráľ Roboam dal namiesto nich urobiť štíty kovové a dal ich do ochrany veliteľom štítonošov, ktorí strážili vchod do kráľovského domu. 11A kedykoľvek išiel kráľ do chrámu, išli aj štítonoši a niesli ich, potom ich zase dali späť do strážnice štítonošov. 12Pretože sa pokoril, odvrátil sa od neho Pánov hnev a nenechal ho úplne zahubiť; veď aj v Júdsku bolo všeličo dobré.

13Roboam sa teda upevnil v Jeruzaleme a kraľoval. Lebo Roboam mal štyridsaťjeden rokov, keď začal kraľovať, a kraľoval sedemnásť rokov v Jeruzaleme, v meste, ktoré si Pán vyvolil zo všetkých izraelských kmeňov, aby tam položil svoje meno. Meno jeho matky bolo Náma, Amončanka. 14Páchal zlo, lebo sa nestaral o to, aby hľadal Pána.

15Roboamove dejiny, prvšie i neskoršie, sú napísané v Príbehoch proroka Semeiáša a vidca Jedu; rodokmeň aj vojny, ktoré boli medzi Roboamom a Jeroboamom po všetky dni. 16Potom sa Roboam uložil k svojim otcom a pochovali ho v Dávidovom meste. Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Abiáš.