Druhý Petrov list   –   2Pt 2,10–22

10Bezočiví opovážlivci, neboja sa rúhať duchovným bytostiam, 11kým ani anjeli, hoci sú väčší čo do sily a moci, nevynášajú proti nim rúhavý výrok pred Pánom. 12Títo však ako nerozumné zvieratá, od prírody určené na to, aby ich lovili a ničili, rúhajú sa tomu, čo nepoznajú. Zahynú vo svojej skazenosti 13a proti svojej vôli dostanú odplatu za svoju neprávosť tí, čo za rozkoš pokladajú denné hýrenie; sú samá špina a škvrna a hýria roztopašne, keď v rozkošiach s vami hodujú. 14Oči majú plné cudzoložstva a sú nenásytní po hriechu; zvádzajú nepevné duše a srdce majú vycvičené v lakomstve; sú to synovia kliatby. 1515Opustili priamu cestu a zablúdili, nasledovali cestu Balaama z Bosoru, ktorý si obľúbil odplatu za neprávosť. 1616Bol však pokarhaný za svoj priestupok. Nemé ťažné zviera sa ozvalo ľudským hlasom a zabránilo prorokovmu šialenstvu. 17Tí ľudia sú pramene bez vody a mračná hnané víchricou; je im pripravená pošmúrna temnota. 18Lebo reči majú pyšné a prázdne a zvádzajú žiadosťami tela a výstrednosťami tých, čo sotva unikli tým, čo žijú v blude. 1919Sľubujú im slobodu, ale sami sú otrokmi skazy; veď každý je otrokom toho, kto sa ho zmocnil.

2020-22Ak sa teda tí, čo poznaním nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista unikli poškvrnám sveta, znova do nich zapletú a dajú sa premôcť, ich koniec je horší, ako bol začiatok. 21Bolo by pre nich lepšie, keby neboli vôbec poznali cestu spravodlivosti, ako ju poznať a odvrátiť sa od svätého prikázania, ktoré sa im zverilo. 22Prihodilo sa im to, čo hovorí pravdivé príslovie:

„Pes sa k tomu vrátil, čo vyvrátil,
a umyté prasa váľa sa v blate zasa.“