Pane, skala moja, tvŕdza moja, osloboditeľ môj.

Bože môj, moje bralo, kam sa utiekam,
môj štít, sila mojej spásy,
moja záštita a útočište moje!
Záchranca môj, čo ma od násilia zachránil.

Vzývať budem Pána, lebo jemu patrí chvála,
a budem zachránený pred nepriateľmi.

Lebo ma obkľúčilo smrtiace vlnobitie
a vydesili zlostné prívaly.

Ovinuli ma povrazy záhrobia,
zovreli ma osídla smrti.

V úzkosti som vzýval Pána
a volal som ku svojmu Bohu.
Zo svojho chrámu počul môj hlas
a moje volanie preniklo k jeho sluchu.

Zem sa pohýbala a zachvela;
nebesia sa otriasli a pohli v základoch,
lebo vzplanul hnevom.

Dym sa mu valil z nozdier
a spaľujúci oheň z jeho úst,
vyletúvali z neho žeravé uhlíky.

Znížil nebesia a zostúpil:
čierne mračno pod jeho nohami.

Zasadol na cheruba a vzlietol,
vznášal sa na krídlach vetrov.

Stánok si urobil vôkol seba
z čierňavy vôd a hustých oblakov.

Pred žiarou jeho tváre
sa do žerava rozpálilo uhlie.

Pán z neba zahrmel
a zaznel hlas Najvyššieho.

Vyslal šípy a rozprášil ich,
vrhol blesky a zmietol ich.

Otvorili sa morské hlbočiny
a základy zeme sa odkryli.
Pred Pánovou hrozbou,
pred víchricou jeho hnevu.

Z výsosti čiahol rukou a chytil ma
a vyzdvihol ma zo stredu hlbokých vôd.

Vyslobodil ma z rúk môjho premocného nepriateľa,
z rúk tých, čo ma nenávideli a boli silnejší ako ja.

Napadli ma v môj deň nešťastný,
ale Pán mi bol podperou.

Vyviedol ma na miesto priestranné,
zachránil ma, lebo si ma obľúbil.

Za moju spravodlivosť ma Pán odmenil,
odmenil ma za to, že moje ruky boli čisté,

lebo som kráčal po cestách Pánových
a od svojho Boha som neodstúpil bezbožne.

Pred očami som mal všetky jeho príkazy
a jeho zákony som neodvrhol.

S ním som bol bez úhony
a uchránil som sa zločinu.

Za moju spravodlivosť ma Pán odmenil,
lebo videl, že som čistý.

Voči svätému si svätý,
voči šľachetnému šľachetný,

voči úprimnému úprimný,
voči zvrhlému si neúprosný.

Ubiedený ľud chrániš pred zánikom
a ponižuješ oči pyšných,

lebo ty, Pane, si moja pochodeň
a môj Boh rozjasňuje vo mne temnoty.

Na šíky nepriateľov zaútočím s tvojou pomocou;
s pomocou svojho Boha hradby preskočím.

Božia cesta je nepoškvrnená,
ohňom je vyskúšané slovo Pánovo.
On je štítom všetkých, čo v neho dúfajú.

Veď kto je Boh okrem Pána?
Kto je skala okrem nášho Boha?

To Boh ma silou opásal
a moju cestu urobil bezúhonnou.

Mojim nohám dal rýchlosť jeleňa
a postavil ma na výšinu.

Ruky mi na boj vycvičil
a moje ramená napínajú luk kovový.

Dal si mi svoj štít záchranný
(pravicou si ma podporil)
a tvoja láskavosť ma urobila veľkým.

Mojim krokom si cestu uvoľnil
a moje nohy nepociťujú únavu.

Naháňal som svojich nepriateľov a porazil som ich,
nevrátil som sa, kým som ich celkom nezničil.

Tak som ich ničil a drvil, že ani vstať nemohli,
popadali mi pod nohy.

Opásal si ma udatnosťou v boji
a vzbúrencov si uvrhol do môjho područia.

Ty si zahnal mojich nepriateľov na útek
a rozprášil si tých, čo ma nenávidia.

Kričali, nemal im kto pomôcť,
volali k Pánovi, ale on ich nevyslyšal.

Rozprášil som ich ako prach zeme,
šliapal som po nich ako po blate uličnom.

Vyslobodil si ma zo vzbury ľudu
a ustanovil za hlavu národov.
Slúži mi ľud, ktorý som nepoznal,

o moju priazeň sa uchádzajú cudzinci
a poslúchajú ma na jediné slovo.

Cudzinci blednú od strachu
a trasú sa vo svojich hradoch.

Nech žije Pán a nech je zvelebená moja skala,
nech je vyvýšený Boh, skala mojej spásy.

Bože, ty si ma poveril odplatou
a podmanil si mi národy;

ty si ma zbavil mojich nepriateľov.
Povýšil si ma nad mojich odporcov
a vyslobodil si ma z rúk násilníka.

Preto ťa, Pane, budem velebiť medzi národmi
a ospevovať tvoje meno žalmami.

Svojmu kráľovi dávaš veľké víťazstvá,
preukazuješ priazeň svojmu pomazanému,
Dávidovi a jeho potomstvu až naveky.“