Dávidova labutia pieseň. – 1Toto sú Dávidove posledné slová:
„Výrok Izaiho syna Dávida,
výrok vysokopostaveného muža,
pomazaného Jakubovým Bohom,
pevca piesní Izraela.
Pánov duch cezo mňa hovoril,
jeho reč mal som na jazyku.
23,3
Boh Izraela mi povedal,
hovorila Skala Izraela:
»Kto spravodlivo vládne nad ľuďmi,
kto v Božej bázni vladári,
je ako jas rána, keď slnce vychádza
za rána bezoblačného
a z pôdy vyludzuje trávu po daždi.«
Či nie je taký môj dom s Božou pomocou?
Veď zmluvu večnú so mnou uzavrel,
pevnú, zaistenú vo všetkom.
Všetko moje šťastie, všetko, čo len chcem,
nie iba z neho vyklíči?
6
Hriešnici však všetci sú jak tŕnie zaviate,
nik ich nevezme do ruky.
A ak sa ich niekto dotknúť chce,
ozbrojí sa železom a kopijou.
Ohňom ich vypáli na mieste.“