Druhá kniha Samuelova   –   2Sam 23,1–7

Dávidova labutia pieseň. – 1Toto sú Dávidove posledné slová:

„Výrok Izaiho syna Dávida,
výrok vysokopostaveného muža,
pomazaného Jakubovým Bohom,
pevca piesní Izraela.

2

Pánov duch cezo mňa hovoril,
jeho reč mal som na jazyku.

323,3

Boh Izraela mi povedal,
hovorila Skala Izraela:
»Kto spravodlivo vládne nad ľuďmi,
kto v Božej bázni vladári,

4

je ako jas rána, keď slnce vychádza
za rána bezoblačného
a z pôdy vyludzuje trávu po daždi.«

5

Či nie je taký môj dom s Božou pomocou?
Veď zmluvu večnú so mnou uzavrel,
pevnú, zaistenú vo všetkom.
Všetko moje šťastie, všetko, čo len chcem,
nie iba z neho vyklíči?

66

Hriešnici však všetci sú jak tŕnie zaviate,
nik ich nevezme do ruky.

7

A ak sa ich niekto dotknúť chce,
ozbrojí sa železom a kopijou.
Ohňom ich vypáli na mieste.“