Plávajúca sekera. – 1Prorockí synovia hovorili Elizeovi: „Pozri, miesto, kde bývame s tebou, je tesné. 2Pôjdeme až k Jordánu, vezmeme odtiaľ každý jedno brvno a urobíme si tam miesto na bývanie.“ Odpovedal: „Choďte!“ 3Ktorýsi vravel: „Poď aj ty so svojimi služobníkmi!“ Odpovedal: „Pôjdem.“ 4Išiel teda s nimi a keď došli k Jordánu, vytínali stromy. 5Ako ktorýsi z nich vytínal kmeň, padlo mu železo do vody a vykríkol: „Beda, môj pane, a to bolo vypožičané!“ 6Boží muž sa opýtal: „Kde padlo?“ A keď mu ukázal miesto, odťal kus dreva, hodil ho ta a železo vyplávalo. 7I povedal: „Vezmi si ho!“ On vystrel ruku a vzal si ho.

Pomýlenie Aramejčanov. – 8Aramejský kráľ viedol s Izraelom vojnu. I radil sa so svojimi poddanými a povedal: „Na tom a tom mieste budete so mnou táboriť.“ 9Vtedy Boží muž poslal izraelskému kráľovi odkaz: „Daj si pozor a nechoď na to miesto, lebo tam táboria Aramejčania!“ 10Izraelský kráľ poslal na miesto, ktoré mu označil Boží muž a pred ktorým ho varoval, a dal ho pozorovať, a nielen raz alebo dva razy. 116,11Táto vec rozčuľovala srdce aramejského kráľa. Zvolal svojich sluhov a spýtal sa ich: „Neviete mi povedať, kto nás prezradil izraelskému kráľovi?“ 12Ktorýsi z jeho sluhov mu povedal: „Nie, môj kráľovský pane, ale prorok Elizeus, ktorý je v Izraeli, oznámi izraelskému kráľovi aj slová, ktoré hovoríš vo svojej spálni.“ 1313Nato povedal: „Choďte a pozrite sa, kde je; pošlem a dám ho chytiť.“ Oznámili mu: „Je v Dotane.“ 14Poslal ta kone, vozy a mocný oddiel. Došli v noci a obkľúčili mesto.

15Keď sluha Božieho muža včasráno vstal a vyšiel von, zazrel, že mesto obkľučuje mocný oddiel, kone a vozy. Sluha mu povedal: „Beda, môj pane! Čo budeme robiť?“ 16Odpovedal: „Neboj sa, lebo tých, čo sú s nami, je viac ako tých, čo sú s nimi!“ 17A Elizeus sa modlil: „Pane, otvor mu oči, nech vidí!“ Vtom Pán otvoril sluhove oči a videl, že vrch okolo Elizea je plný ohnivých koní a vozov. 1818A keď (nepriatelia) zišli k nemu, modlil sa Elizeus k Pánovi: „Pobi, prosím, tento národ slepotou!“ I pobil ich slepotou podľa Elizeových slov. 19A Elizeus im povedal: „Toto nie je tá cesta a toto nie je to mesto. Poďte za mnou, zavediem vás k mužovi, ktorého hľadáte!“ A išiel s nimi do Samárie. 20Keď došli do Samárie, Elizeus povedal: „Pane, otvor oči týmto, nech vidia!“ Pán im otvoril oči a zrazu videli, že sú uprostred Samárie. 21Keď ich uvidel izraelský kráľ, pýtal sa Elizea: „Mám ich postínať, otče?“ 22Odpovedal: „Nestínaj! Chceš postínať takých, ktorých si nezajal svojím mečom ani svojou kušou?! Predlož im chlieb a vodu, nech si zajedia a nech sa napijú a vrátia sa k svojmu pánovi.“ 23Pripravil im teda veľkú hostinu a keď sa najedli a napili, prepustil ich a oni odišli k svojmu pánovi. Aramejskí koristníci potom viac neprišli do izraelskej krajiny.

Hlad v Samárii. – 24Po tomto zhromaždil aramejský kráľ Benadad celé svoje vojsko, pritiahol a obliehal Samáriu. 2525V Samárii vypukol veľký hlad. Obliehal ju tak dlho, až bola oslia hlava po osemdesiat strieborných a štvrť kabu holubieho trusu po päť strieborných. 26Keď raz izraelský kráľ prechádzal po múre, akási žena naň volala: „Pomôž mi, môj kráľovský pane!“ Odpovedal: „Nepomáha ti Pán, ako ti môžem pomôcť ja? 27Z humna? Alebo z lisu?“ 28Potom sa jej kráľ spýtal: „Čo ti je?“ Odpovedala: „Táto žena mi vravela: »Daj svojho syna, zjeme ho dnes, môjho syna však zjeme zajtra!« 29Uvarili sme teda môjho syna a zjedli sme ho. Na druhý deň som jej povedala: »Daj svojho syna, zjeme ho!« Ale ona svojho syna schovala.“ 30Keď kráľ počul slová ženy, roztrhol si rúcho. Chodil práve po múre, takže ľud videl, že má na holom tele vrecovinu. 316,31I povedal: „Toto nech mi urobí Boh a toto nech mi pridá, ak dnes hlava Safatovho syna Elizea ostane na ňom!“

32Elizeus sedel vo svojom dome a starší sedeli s ním. Kráľ však poslal vopred akéhosi muža. Ale skôr, než k nemu prišiel posol, hovoril on starším: „Viete, že tento vrahov syn posiela zoťať mi hlavu? Dávajte pozor! Keď príde posol, zaprite dvere a držte ho za dvermi! Lebo za ním ide aj dupot nôh jeho pána!“ 3333Ešte s nimi hovoril a už zostupoval k nemu kráľ a hovoril: „Hľa, takéto nešťastie prišlo od Pána; ako mám ešte dôverovať v Pána?“