Druhá kniha Samuelova   –   2Sam 1

Dávid kráľom nad Júdom v Hebrone, 1 – 4

Smútok za Šaulom a Jonatánom. – 1Po Šaulovej smrti, keď sa Dávid vrátil po víťazstve nad Amalekitmi, ostal Dávid dva dni v Sikelegu. 21,2Na tretí deň prišiel zo Šaulovho tábora človek, odev mal roztrhnutý a na hlave mal zem. Keď vkročil k Dávidovi, padol na zem a poklonil sa. 3Dávid sa ho spýtal: „Odkiaľ prichádzaš?“ Odpovedal mu: „Z tábora Izraelitov som ušiel.“ 4Dávid sa ho opýtal: „Ako sa vec stala? Rozpovedz mi!“ Odpovedal: „Tak, že ľud utiekol z boja. Mnohí z ľudu aj padli a zomreli. Zomrel aj Šaul a jeho syn Jonatán.“ 55Dávid sa spýtal mladíka, ktorý mu to rozprával: „Ako vieš, že Šaul a jeho syn Jonatán zomrel?“ 6Mladík, ktorý mu to rozprával, odpovedal: „Náhodou som prišiel na vrch Gelboe a hľa, Šaul sa opieral o svoju kopiju, ale vozy a jazdci ho doháňali. 7Vtedy sa obrátil nazad, uvidel ma a zavolal na mňa. Odpovedal som: »Tu som.« 8Opýtal sa ma: »Kto si?« Povedal som mu: »Som Amalekita!« 9I povedal mi: »Staň si ku mne a zabi ma, lebo sa ma zmocnil závrat, ale život je vo mne celý.« 10Preto som sa postavil k nemu a zabil som ho. Veď som vedel, že neprežije svoj pád! Potom som vzal korunu, ktorú mal na hlave, a obrúčku, ktorú mal na ramene, a doniesol som ich svojmu pánovi. Hľa, tu sú!“

11Nato Dávid chytil svoj odev a roztrhol ho, podobne všetci mužovia, ktorí boli pri ňom. 12Nariekali, plakali a postili sa až do večera za Šaulom a jeho synom Jonatánom, za Pánovým ľudom a za domom Izraela, pretože padli pod mečom.

1313Potom sa Dávid opýtal mládenca, ktorý mu doniesol správu: „Odkiaľ si?“ Odpovedal: „Som syn chránenca Amalekitu.“ 14A Dávid mu povedal: „Ako to, že si sa nebál vztiahnuť ruku a zabiť Pánovho pomazaného?“ 15Vtom privolal Dávid jedného zo sluhov a povedal: „Pristúp a vrhni sa naňho!“ On ho zrazil tak, že zomrel. 1616A Dávid mu hovoril: „Tvoja krv nech je na tvojej hlave, veď ťa vlastné ústa usvedčili, keď vraveli: »Ja som zabil Pánovho pomazaného.«“

1717A Dávid spieval tento žalospev za Šaulom a Jonatánom. 1818A hovoril, že ho treba naučiť synov Júdu. Je napísaný v Knihe spravodlivých:

19

Izrael! Ozdoba
na tvojich vŕškoch je zabitá!
Ako padli hrdinovia!

2020

Neoznámte to v Géte,
na uliciach Askalona nehláste,
nech sa dcéry Filištíncov netešia,
nech nejasajú dcéry pohanov.

2121

Vrchy Gelboe,
nech nie je na vás dážď ani rosa,
ani polia prvotín!
Veď tam poškvrnený bol štít hrdinov.
Šaulov štít, ten nebol pomazaný olejom,

2222

(lež) krvou prebodnutých, tukom hrdinov.

Jonatánov luk sa nevrátil nazad
a Šaulov meč sa nevrátil naprázdno.

23

Šaul a Jonatán, milí, spanilí,
nerozišli sa v živote ani v smrti.
Boli rýchlejší ako orly, udatnejší než levy.

24

Dcéry Izraela, zaplačte nad Šaulom,
veď vás skvostne do purpuru obliekal,
na šat pripínal vám zlaté ozdoby!

25

Ako padli hrdinovia
uprostred boja!
Jonatán na tvojich kopcoch zabitý!

2626

Krušno mi pre teba, brat môj Jonatán,
veľmi si mi bol milý.
Tvoja láska bývala mi vzácnejšia
ako láska žien.
(Ako matka jedináčka miluje,
tak som ja miloval teba.)

2727

Ako padli hrdinovia,
zahynuli nástroje boja!